Gang sýkorovcov

Rekonštrukcia

Sýkorovci⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​​​⁠ boli prvou slovenskou zločineckou skupinou, ktorá mala niečo ako podnikový organigram. Miroslav Sýkora ju vybudoval v prvej polovici deväťdesiatych rokov a jej vetvy pokrývali Bratislavu, Záhorie a Senec; podľa prokuratúry žila z výpalného, vydierania, drog, krádeží a z vrážd — vlastných aj na objednávku. Keď jej zakladateľa 6. februára 1997 zastrelili pred hotelom Holiday Inn, skupina neskončila: vedenie prevzal Róbert Lališ, prezývaný Kýbel, a nasledovala vnútorná čistka, v ktorej za dva roky zmizlo alebo zomrelo šesť jej vlastných ľudí. Rozložili ju až policajné akcie po roku 2011, medzinárodné zatykače a napokon kajúcnici. K 25. augustu 2026 si Lališ právoplatne odpykáva doživotie, ďalší muži skupiny sú vo výkone trestu — a dve staré vraždy sa stále pojednávajú.

Sieť troch vetiev

Miroslav⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​⁠ Sýkora nevstupoval do podsvetia ako pouličný násilník. Narodil sa 1. januára 1964, začal študovať na moskovskom inštitúte MGIMO, štúdium nedokončil, rovnako ako neskoršiu žurnalistiku, a začiatkom deväťdesiatych rokov si okolo seba postavil štruktúru, ktorá vošla do slovenských policajných spisov ako sýkorovci. Kriminalisti ho neskôr označovali za zakladateľa organizovaného zločinu na Slovensku — nie preto, že by bol najbrutálnejší, ale preto, že násiliu ako prvý dal biznisový rámec. Skupina podľa záverov prokuratúry pôsobila v Bratislave, na Záhorí a v Senci a jej ekonomika stála na výpalnom, vydieraní, obchode s drogami, krádežiach a na vraždách — konkurentov, vlastných ľudí aj na objednávku. Sýkorovci spolupracovali so skupinami z postsovietskeho priestoru, s dunajskostredskými pápayovcami aj s banskobystrickým Mikulášom Černákom. Navonok pritom vystupovali celkom civilne: časť ľudí sa pohybovala v prostredí súkromných bezpečnostných a detektívnych služieb a členovia skupiny neskôr pred súdom sami opisovali, ako robili ochranku podnikateľke Sylvii Volzovej v čase sporu o televíziu Markíza.

Šiesty⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ február 1997 mohol byť koncom. Maskovaní strelci zastrelili Sýkoru a jeho vodiča Petra Radiča na parkovisku hotela Holiday Inn a impérium sa rozpadlo na časti. Nebolo to však rozpustenie, ale reorganizácia. Vedenie prevzal Róbert Lališ, prezývaný Kýbel; bratislavskú vetvu a takzvanú starú gardu reprezentoval Peter Čongrády, seneckú podľa spravodajstva Martin Bihári prezývaný Rus a záhorskú Ivan Cupper prezývaný Vincko. Práve táto vetvová stavba odlišovala sýkorovcov od ostatných skupín deväťdesiatych rokov: nebola to partia, bola to sieť.

Čistka a prielom vo vyšetrovaní

Nasledovali⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌⁠ dva roky, ktoré skupina obrátila proti sebe samej. Podľa právoplatných súdnych záverov stojí za šiestimi vraždami z rokov 1998 a 1999 vedenie skupiny: na jar 1998 zmizol Miloš Piliar, v máji 1998 Eduard Dinič, v júni 1998 Alojz Házy, v októbri 1998 zomrel Róbert Dinič spolu so svojím ochrancom — tento skutok súdy kvalifikovali ako všeobecné ohrozenie —, v máji 1999 Daler Hlavačka a v októbri 1999 Roman Deák. Do rovnakého obdobia patrí aj smrť Petra Steinhübela, prezývaného Žaluď, zastreleného 4. augusta 1999. Skupina zároveň naďalej pracovala na objednávku: podľa súdov a podľa priznania Mikuláša Černáka dodala komando aj na vraždu východoslovenského bossa Róberta Holuba v októbri 1997, za ktorú strelec dostal 500-tisíc korún.

Rozklad⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​⁠ prišiel pomaly a z viacerých strán naraz. V júni 2011 zatýkal Úrad boja proti organizovanej kriminalite ďalších ľudí skupiny v Bratislave pre plánovanie úkladnej vraždy. Lališ sa od začiatku roka 2012 skrýval, prvý zatykač naňho vydali 24. júla 2012 a zadržali ho až 23. októbra 2015 v Kolíne nad Rýnom s falošnými dokladmi; na Slovensko ho vydali 22. decembra 2015. Dva týždne pred ním, 9. októbra 2015, skončil v rukách polície na Morave Martin Bihári. Skupina, ktorá dvadsať rokov ťažila z toho, že sa jej nikto neodvážil postaviť, sa zrazu ocitla v celách.

Dva veľké procesy

Prvý⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​⁠ veľký proces sa rozbehol na Špecializovanom trestnom súde v januári 2015 a rozsudok padol 30. marca 2016: Róbert Lališ, Ivan Cupper a ďalší obžalovaný dostali doživotie, Martin Bihári 23 rokov a u Alojza Kromku súd od trestu upustil, keďže si už doživotie odpykával. Verdikt sa potom niekoľkokrát vrátil na začiatok — Najvyšší súd ho rušil, vec putovala medzi senátmi aj súdmi — a právoplatným sa Lališovo doživotie stalo až v júni 2018.

Druhé⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌⁠ dejstvo sa začalo v septembri 2019 pred Špecializovaným trestným súdom v Banskej Bystrici a dodnes je najlepším obrazom toho, čo sýkorovci naozaj boli. Deväť obžalovaných, deväť skutkov, spis v 67 zväzkoch a vyše 22-tisíc stranách. Prokurátor čítal zoznam zaisteného arzenálu hodinu a pol; jeho súčasťou bolo približne 85 kilogramov plastickej trhaviny ukrytej v Podunajských Biskupiciach a v chatovej oblasti na Záhorí. Kľúčovým svedkom bol Mikuláš Černák. Rozsudok zo 16. júna 2021 uznal Lališa vinným aj z vraždy Róberta Holuba, no trest mu popri už právoplatnom doživotí neuložil; Martina Biháriho a ďalšieho obžalovaného súd oslobodil, pretože ich vina nebola preukázaná bez pochybností — pre oboch platí prezumpcia neviny v plnom rozsahu.

Doživotie sa vracia

Posledné⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌⁠ dva roky priniesli právnickú hojdačku. V marci 2024 Najvyšší súd Lališovo doživotie zrušil pre porušenie zákona v jeho neprospech, v septembri 2025 mu Špecializovaný trestný súd v novom zložení uložil miernejších 25 rokov s odkazom na priaznivú prognózu, a po odvolaní prokurátora Najvyšší súd 27. januára 2026 trest opäť sprísnil na doživotie. Rozsudok je právoplatný a týka sa založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, šiestich vrážd z rokov 1998 – 1999 a zosnovania útoku na taxikára; v skutku týkajúcom sa podvodu bol obžalovaný oslobodený.

Skupina⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌​⁠ je teda súdne rozložená — a napriek tomu spis nie je zatvorený. Pred súdom stále leží vražda Vladimíra Cabadaja, prezývaného Capko, z leta 1999: obžalovaní sú Lališ a Cupper, telo obete sa nikdy nenašlo a obhajoba práve na tom stavia, pojednávanie 10. júna 2026 pokračovalo výsluchmi a ďalší termín padol na 29. septembra 2026. Od októbra 2025 beží pred Okresným súdom Banská Bystrica ďalšie konanie, v ktorom obžaloba pripisuje Lališovi štyri skutky z rokov 1995 až 1997 vrátane výbuchu nálože v aute, ktorý v júli 1995 zabil Vladimíra Daniša a jeho brata; obžalovaný vinu odmieta a v decembri 2025 v ňom svedčil Mikuláš Černák. Pre všetky tieto skutky platí prezumpcia neviny.

Zostáva⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌‌⁠ jeden paradox, ktorý sa spisom sýkorovcov ťahá ako červená niť. Skupina, ktorá dala slovenskému podsvetiu tvar, je dnes rozložená právoplatnými rozsudkami a jej boss má doživotie. Vražda muža, po ktorom sa volá, však právoplatný verdikt nemá: štyroch obžalovaných Okresný súd Bratislava I 29. marca 2023 spod obžaloby oslobodil a o odvolaní prokurátorky má rozhodovať Krajský súd v Bratislave. Skupina bola potrestaná; zakladateľov atentát zostáva k 25. augustu 2026 bez súdnej odpovede.