Kauza Čistý deň

Rekonštrukcia

Resocializačné⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​​​⁠ zariadenie Čistý deň v Galante malo drogovo závislým deťom a mladým ľuďom pomáhať vrátiť sa do života — súdy ho aj na základe rozhodnutí štátu posielali plné maloletých klientov. V septembri 2016 poslankyňa Natália Blahová zverejnila blog o znásilneniach a násilí voči zverenkyniam a spustila jednu z najväčších káuz zlyhania ochrany detí na Slovensku. Minister práce Ján Richter napriek odporúčaniu akreditačnej komisie zariadeniu akreditáciu najprv neodobral a ustál aj odvolávanie v parlamente; akreditácia padla definitívne až v auguste 2019. Trestnú zodpovednosť napokon niesli dvaja zamestnanci — psychológ s podmienečným trestom a kuchár s vyše päťročným väzením — vedenie zariadenia však nikdy obžalované nebolo. K 25. augustu 2026 sa ešte stále ťahajú súdne spory: o zákonnosť odobratia akreditácie aj žaloby, ktorými sa prevádzkovatelia bránia voči oznamovateľke.

Blog, ktorý odkryl zariadenie

Nezisková⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​⁠ organizácia Čistý deň prevádzkovala v Galante resocializačné stredisko pre drogovo závislé deti a mládež, ktoré viedli manželia Peter a Zuzana Tománkovci. Zariadenie malo štátnu akreditáciu ministerstva práce a klientov doň umiestňovali aj súdy — maloletí v ňom teda nekončili dobrovoľne, ale rozhodnutím štátu, ktorý za ich bezpečie niesol zodpovednosť.

V⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ septembri 2016 zverejnila vtedajšia poslankyňa Natália Blahová (SaS) blog, v ktorom na základe výpovedí klientok a rodičov opísala znásilnenia a násilie voči maloletým zverenkyniam zariadenia. Kauza okamžite ovládla verejnú debatu: hovorilo sa o sexuálnom zneužívaní, fyzických trestoch, ponižovaní i o práci klientov, a najmä o tom, že signály prichádzali dlho a nikto z kompetentných nekonal. Prípady, ktoré neskôr skončili na súde, siahali podľa súdnych rozhodnutí do rokov 2014 a 2015.

Nasledoval⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​⁠ test štátu — a štát v ňom obstál rozpačito. Akreditačná komisia ministerstva práce koncom roka 2016 odporučila zariadeniu akreditáciu odobrať, minister Ján Richter (Smer-SD) však v januári 2017 rozhodol, že Čistý deň o ňu nepríde. Opozícia preto v apríli 2017 iniciovala jeho odvolávanie; za hlasovalo 57 poslancov, proti 68, a minister zostal. Zariadenie tak s maloletými klientmi fungovalo ďalej aj v čase, keď už bežali trestné stíhania jeho zamestnancov.

Odsúdenia a súdne ťahanice

Prvý⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​⁠ trestný verdikt padol 12. júla 2018 na Okresnom súde v Považskej Bystrici: psychológ zariadenia Igor J. dostal za sexuálne zneužívanie troch sedemnásťročných dievčat z roku 2015 trest 32 mesiacov podmienečne s trojročným probačným dohľadom, dvojročný zákaz výkonu povolania psychológa a povinnosť liečby; rozsudok v čase vyhlásenia nebol právoplatný. Druhý verdikt bol prísnejší: kuchár zariadenia Jakub Filo bol v júni 2021 odsúdený na päť rokov a štyri mesiace väzenia za sexuálne zneužívanie štrnásťročnej klientky; na výkon trestu nenastúpil sám a v júli 2021 ho zadržala polícia.

Administratívna⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌⁠ vetva sa medzitým zauzlila. Ministerstvo práce akreditáciu zariadeniu napokon odobralo — definitívne k 31. augustu 2019 — a Trnavský samosprávny kraj už v júni 2018 vypovedal zariadeniu nájom a výpožičku budov; objekt v Galante odvtedy využíva kraj pre vlastné centrum sociálnych služieb. Lenže správne súdy dali opakovane za pravdu prevádzkovateľom: Krajský súd v Trnave rozhodnutie o odobratí akreditácie právoplatne zrušil v auguste 2020 a po ďalšom kole konania súdy v roku 2022 opäť právoplatne skonštatovali, že odôvodnenie ministerstva bolo nedostatočné. Rezort práce podal kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR. Spor je tak o zákonnosti postupu ministerstva, nie o tom, či sa v zariadení deťom ubližovalo — to konštatovali trestné súdy.

Osobitnou⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​⁠ kapitolou sú žaloby. Organizácia Čistý deň žalovala Natáliu Blahovú za zásah do dobrej povesti a žiadala 60 000 eur s ospravedlnením; prvé pojednávanie sa konalo v máji 2021 a jednu zo žalôb súd v júni 2021 zamietol. Blahová ešte v decembri 2025 verejne opisovala, že voči nej prevádzkovatelia vedú päť žalôb, ktoré vníma ako trest za odkrytie kauzy. Konania sa právoplatne neskončili.

Vedenie bez obvinenia

Otázka⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​⁠ zodpovednosti vedenia zostala bez súdnej odpovede. Peter Tománek ani Zuzana Tománková neboli v súvislosti s kauzou obžalovaní ani odsúdení a platí pre nich prezumpcia neviny. Verejnosť však zaskočilo, že Tománek sa už v roku 2020 objavil ako pracovník ďalšieho zariadenia a v roku 2024 žiadal o akreditáciu pre nové centrum — ministerstvo práce pod vedením Erika Tomáša jeho žiadosti nevyhovelo.

Kauza⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌⁠ Čistý deň sa tak k 25. augustu 2026 nedá zavrieť do jedinej vety. Trestne sú právoplatne potrestaní jednotliví zamestnanci, systémové zlyhanie orgánov ochrany detí popísali novinári aj politici, no nikto z riadiacich či dozorujúcich aktérov zaň nezodpovedal — a súdne dohry, od akreditačného sporu po žaloby na oznamovateľku, stále bežia. Pre bývalé klientky a klientov, ktorých mená redakcia zásadne neuvádza, zostáva kauza podľa ich verejných vyjadrení otvorenou ranou.