Kauza Pčolinský

Rekonštrukcia

Vladimír⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​​​⁠ Pčolinský nastúpil na čelo Slovenskej informačnej služby v apríli 2020 ako nominant hnutia Sme rodina — a o necelý rok neskôr sedel ako úradujúci riaditeľ tajnej služby v kolúznej väzbe. Podľa obžaloby prijal 20-tisíc eur ako polovicu úplatku od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára za to, že SIS zastaví jeho spravodajské rozpracovanie. Kauza sa stala symbolom sporov o paragraf 363: prvé obvinenie zrušila Generálna prokuratúra už po pol roku. Špecializovaný trestný súd napokon v júni 2025 Pčolinského spod obžaloby oslobodil — skutok sa podľa súdu stal, no účasť obžalovaného sa nepreukázala. Rozsudok nie je právoplatný, o odvolaní prokurátora rozhoduje Najvyšší súd.

Zadržanie šéfa SIS

Marec⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​⁠ 2021 priniesol situáciu, akú Slovensko nepamätalo: Národná kriminálna agentúra zadržala úradujúceho riaditeľa SIS a súd ho poslal do kolúznej väzby. Vladimír Pčolinský, ktorý tajnú službu viedol od apríla 2020 ako nominant koaličného hnutia Sme rodina, čelil obvineniu zo zločinu prijímania úplatku, zneužívania právomoci verejného činiteľa a prečinu ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Obvinenia odmietal od prvého dňa.

Skutkový⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ príbeh obžaloby je vystavaný z výpovedí spolupracujúcich svedkov. Podnikateľ a konkurzný právnik Zoroslav Kollár mal podľa nich poslať vedeniu SIS 40-tisíc eur za to, aby ho tajná služba prestala sledovať; peniaze mali smerovať „na najvyššie miesto v tajnej službe". Ako prostredník mal figurovať bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó, ktorý ich mal odovzdať námestníkovi SIS Borisovi Beňovi. Beňa — prvý, kto o veci v januári 2021 vypovedal — tvrdí, že polovicu, 20-tisíc eur, odovzdal riaditeľovi Pčolinskému. Práve tento posledný krok zostal jadrom sporu na roky.

Po⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​⁠ približne pol roku väzby prišiel prvý veľký zvrat. Na konci augusta 2021 prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera zrušil Pčolinského obvinenie cez paragraf 363 Trestného poriadku a exšéf SIS odišiel na slobodu. Rozhodnutie sa stalo jedným z najcitovanejších príkladov v celospoločenskom spore o to, či mimoriadne oprávnenie Generálnej prokuratúry chráni zákonnosť, alebo prominentov. Vyšetrovanie tým však nezomrelo: vo februári 2022 NAKA Pčolinského obvinila znova a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel neskôr podal obžalobu.

Oslobodzujúci rozsudok

Cesta⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​⁠ na súd sa ešte raz natiahla — proces sa mal pôvodne začať koncom mája 2024, no bol odložený. Hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde, pracovisku v Banskej Bystrici, sa napokon otvorilo 9. januára 2025. Dokazovanie malo nezvyčajnú podobu: kľúčoví svedkovia Ľudovít Makó a Boris Beňa vypovedali pre utajovaný režim bez účasti verejnosti. Verejnosť tak naživo počula najmä Zoroslava Kollára — ktorý priznal, že 40-tisíc eur skutočne odovzdal. Ako svedok vystúpil aj bývalý policajt Marián Kučerka, ktorý hovoril o ďalšom úplatku 10-tisíc eur.

Prokurátor⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌⁠ Peter Kysel v záverečnej reči navrhoval trest okolo hranice siedmich rokov väzenia a peňažný trest 50-tisíc eur. Obhajoba naopak žiadala oslobodenie a neúspešne navrhovala aj výsluch ďalších svedkov. Šestnásteho júna 2025 vyniesol sudca Rastislav Stieranka oslobodzujúci rozsudok — s odôvodnením, ktoré si obe strany vyložili po svojom: prokurátorovi sa podľa súdu nepodarilo preukázať, že skutok spáchal obžalovaný. Skutok sa podľa sudcu stal — peniaze odovzdané boli —, no proti Pčolinskému zostalo v rozhodujúcom bode „slovo proti slovu" s Borisom Beňom. Sudca výslovne dodal, že nerozhodol o tom, že Pčolinský je nevinný.

Ani⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​⁠ jedna strana rozsudok neprijala ako definitívu. Prokurátor Kysel podal odvolanie a vec tak putuje na Najvyšší súd SR. Odvolanie zvažoval aj samotný Pčolinský — verejne vyhlásil, že chce, aby súd povedal, že bol oslobodený nie preto, že sa jeho účasť nepreukázala, ale preto, že sa skutok vôbec nestal. K 25. augustu 2026 nie je verejne známe, že by Najvyšší súd o odvolaní rozhodol — oslobodenie teda nie je právoplatné a pre Vladimíra Pčolinského platí prezumpcia neviny v plnom rozsahu.

Konanie v kauze Rozuzlenie

Úplatková⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​⁠ vetva pritom nie je jediné konanie, ktoré sa exšéfa SIS dotklo. V lete 2023 ho NAKA v akcii Rozuzlenie obvinila zo založenia a podporovania zločineckej skupiny — spolu s jeho nástupcom v SIS Michalom Aláčom a šéfom Národného bezpečnostného úradu Romanom Konečným. Aj tu zasiahla Generálna prokuratúra: 12. marca 2024 Jozef Kandera obvinenia cez paragraf 363 zrušil s tým, že skutok bol vymedzený vágne a nezodpovedal právnej kvalifikácii. Vyšetrovanie okolností Rozuzlenia sa však vo verejnej debate aj v súdnych sieňach vracia dodnes — ešte v júni 2026 vypovedal v súvislosti s ním Bernard Slobodník.

Prípad⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌⁠ Pčolinský tak zostáva otvoreným spisom s presahom ďaleko za jedného muža: je testom toho, či slovenská justícia dokáže právoplatne uzavrieť korupčnú obžalobu postavenú prevažne na výpovediach kajúcnikov, aj testom hraníc paragrafu 363. Odpoveď — potvrdenie oslobodenia, alebo vrátenie prípadu na nové konanie — je v rukách Najvyššieho súdu. Spisovňa bude stav konania sledovať.