Anatómia spisu
- Motív
- Plán
- Skutok
- Dôkazy
- Obvinenie
- Rozsudok
Rekonštrukcia
Východoslovenské železiarne boli desaťročia najsilnejšou oceliarňou v Československu a v deväťdesiatych rokoch najväčším samostatným ekonomickým telesom na Slovensku. Za necelých päť rokov sa dostali pod kontrolu skupiny okolo Alexandra Rezeša — muža, ktorý bol súčasne ministrom dopravy vo vláde Vladimíra Mečiara a neskôr šéfom volebnej kampane HZDS. Koncom roka 1998 podnik nedokázal splatiť syndikovaný úver vo výške 35 miliónov dolárov, spustili sa doložky o krížovom zosplatnení, účty ostali zablokované a záväzky dosiahli približne tridsať miliárd korún. Audit PricewaterhouseCoopers neskôr konštatoval, že výdavky neboli pod kontrolou a exkluzívne zmluvy o predaji boli nevýhodné. Napriek tomu — a to je jadro tohto spisu — v kauze VSŽ nikdy nepadol právoplatný odsudzujúci rozsudok. Toto preto nie je spis o preukázanej vine, ale o tom, ako sa privatizovala moc a čo po nej ostalo.
Zablokované účty VSŽ
Prelom rokov 1998 a 1999, Košice. Na účtoch najväčšieho slovenského priemyselného podniku je ticho — sú zablokované. Zásoby strategických surovín sú na minime, VSŽ nemá prevádzkový kapitál a jeho záväzky dosahujú podľa TASR približne tridsať miliárd korún. Spúšťačom bola jediná nesplatená položka: syndikovaný úver vo výške 35 miliónov dolárov. Keďže v úverových zmluvách VSŽ bolo zakotvené pravidlo defaultu a krížového defaultu, o splatenie sa okamžite prihlásili aj ostatní veritelia. Podnik, ktorý zamestnával desaťtisíce ľudí a niesol na chrbte celý východ Slovenska, bol zo dňa na deň insolventný.
Aby sa dalo pochopiť, ako sa tam dostal, treba sa vrátiť o šesť rokov späť. Alexander Rezeš sa narodil 9. júla 1948 v Oboríne, vyštudoval bratislavskú Vysokú školu ekonomickú a od roku 1967 pracoval vo Východoslovenských železiarňach, kde sa venoval personálnemu riadeniu. V decembri 1993 ho zvolili do predstavenstva a do funkcie viceprezidenta. O rok neskôr, po nástupe tretej Mečiarovej vlády, sa stal ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií — post zastával do 14. apríla 1997 a spája sa s ním najmä plán postaviť do roku 2005 štyristoštyridsaťštyri kilometrov diaľnic a spojiť Bratislavu s Košicami.
Akcie, vily a kindermanažment
Súbežne rástol jeho podiel v podniku, ktorý mal predtým na starosti ako zamestnanec. Kupónová privatizácia sa začala v novembri 1991, väčšinu akcií VSŽ si však ponechal Fond národného majetku a predával ich v dvoch vlnách manažérskym skupinám a zástupcom zamestnancov. Slovenská Wikipédia s odvolaním na dobové zdroje uvádza, že od roku 1994 umožnilo HZDS Rezešovi získavať akcie VSŽ priamo; v tom istom roku držal desať percent. Koncom roka 1996 kontrolovala jeho sieť približne polovicu akcií a v roku 1997 sa v médiách uvádzalo, že rodine patrí štyridsaťsedem percent. Od 24. apríla 1997 do 19. februára 1999 bol Alexander Rezeš predsedom dozornej rady VSŽ Holding.
Nasledovala fáza, ktorú si Slovensko pamätá skôr z bulváru než z hospodárskych rubrík. VSŽ kúpili v roku 1997 futbalovú Spartu Praha, 1. FC Košice sa v sezóne 1997/1998 ako prvý slovenský klub prebojoval do skupiny Ligy majstrov — hral proti Manchestru United, Juventusu aj Feyenoordu a skončil bez bodu so skóre 2:13. Médiá písali o rezešovských vilách v Španielsku a o vozovom parku a v roku 2000 sám Alexander Rezeš priznal rodinný majetok vo výške 1,4 miliardy korún. Bývalý prezident Rudolf Schuster v rozhovore pre Denník N pri svojej deväťdesiatke zaspomínal, že mu Rezeš ponúkol päť percent akcií železiarní, ak vstúpi do HZDS. Do vedenia podniku vstúpil v roku 1996 aj syn Július Rezeš: vo februári 1998 sa stal prezidentom VSŽ a spolu s ďalšími mladými manažérmi tvoril zostavu, ktorej sa v dobovej tlači ujal názov „kindermanažment". Medzitým viedol Alexander Rezeš volebný tím HZDS pre septembrové parlamentné voľby 1998 — tie strana síce vyhrala, ale vládu zostavil Mikuláš Dzurinda a spolu s mocenskou zmenou zmizla aj politická ochrana, na ktorej systém okolo železiarní stál.
Eichler a predaj Američanom
Krízu riešil krízový manažér Gabriel Eichler, ktorého do prezidentského kresla dotlačila nová vláda spolu s nespokojnými veriteľskými bankami. Zdedil podnik s majetkovými podielmi v stotridsiatich spoločnostiach. Audítorská správa PricewaterhouseCoopers neskôr konštatovala, že kríze predchádzalo hospodárenie, počas ktorého výdavky VSŽ neboli pod kontrolou, dochádzalo k únikom, náklady boli neodôvodniteľne vysoké a mnohé exkluzívne zmluvy o predaji nevýhodné — podľa tejto správy sa v železiarňach „nepredávalo, ale rozdávalo". Sám Eichler v rozhovore pre SME opisoval dlhodobé zmluvy s dodávateľmi, ktoré boli pre firmu jasne nevýhodné, vrátane dvadsaťročnej zmluvy na ochranu prezidenta firmy. Ide o jeho vyjadrenia a o zistenia audítora, nie o súdne závery.
Ekonomická záchrana sa napokon podarila. V prvej polovici roku 1999 síce pre postoj VÚB nevznikla stabilizačná dohoda s bankami, no výroba aj predaj rástli; v auguste 1999 vyhrala tender na poradcu Deutsche Bank, v novembri 1999 zaplatili VSŽ bankám po prvý raz úroky z úverov. Dňa 24. marca 2000 podpísali U. S. Steel, slovenská vláda a manažment memorandum o porozumení a 24. novembra 2000 kúpila celú hutnícku časť americká U. S. Steel. Podnik prežil. Otázka, kto zodpovedá za to, že sa ocitol na kolenách, ostala otvorená.
Prípad bez vinníka
A tu treba byť presný, pretože práve v tomto bode kauza najčastejšie prekračuje hranicu doloženého. Alexander Rezeš čelil obvineniu v jedinej samostatnej veci: v kauze rekonštrukcie objektu v Banskej Štiavnici mal spolu s ďalším mužom čeliť obvineniu zo zneužívania vlastníctva pre poškodenie kultúrnej pamiatky. V marci 2001 navrhol vyšetrovateľ stíhanie zastaviť, prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom s návrhom súhlasila a Generálna prokuratúra oznámila, že jej postup preskúma. SME vtedy konštatovalo, že po zastavení tohto stíhania Rezeš nečelil žiadnemu inému obvineniu — hoci osobitný vyšetrovací tím naďalej skúmal jeho pôsobenie vo VSŽ. Žiadne obvinenie z toho podľa verejne dostupných zdrojov nikdy nevzišlo. Alexander Rezeš zomrel 28. júna 2002 vo Viedni vo veku nedožitých päťdesiatich štyroch rokov na následky vážneho ochorenia srdca.
Jediná vetva, ktorá sa reálne dostala pred súd, sa Rezešovcov netýka priamo. Ide o takzvanú kauzu Jégého: VSŽ zaplatili spoločnosti Ferrost takmer 125 miliónov korún za rekonštrukciu budovy v Bratislave, v ktorej v rokoch 1996 až 1998 sídlilo HZDS — podľa obžaloby za práce, ktoré sa nikdy nevykonali. Obvinenia zo sprenevery a podvodu čelili František Cibuľa, predseda predstavenstva Ferrostu a vtedajší šéf košickej organizácie HZDS, a Milan Baran, bývalý riaditeľ kancelárie prezidenta VSŽ. V roku 2004 padol prvostupňový rozsudok s osemročnými trestami pre manažérov Ferrostu, krajský súd ho však zrušil a vec sa vrátila. V januári 2015 pojednával Okresný súd Košice znovu; Július Rezeš tam vystupoval ako jeden zo štyroch svedkov — nie ako obvinený — a na väčšinu otázok podľa Korzára odpovedal, že si nespomína. Výsledok tohto konania verejne dostupné zdroje k 25. augustu 2026 neuvádzajú, a pre všetkých obvinených preto platí prezumpcia neviny v plnom rozsahu.
Čo teda po dvadsiatich piatich rokoch v spise skutočne je? Doložený sled majetkových prevodov, doložené politické funkcie, doložené zlyhanie splátky, doložený audit a doložený predaj podniku americkému investorovi. Nedoložená je akákoľvek trestnoprávna zodpovednosť konkrétnej osoby za pád VSŽ — a to nie preto, že by ju súd vylúčil, ale preto, že o nej žiaden súd nikdy nerozhodol. Železiarne medzitým prežili tri vlastníkov: po U. S. Steel prevzala jej materskú spoločnosť v roku 2023 japonská Nippon Steel a od 1. októbra 2026 majú košické prevádzky prejsť pod priame japonské vlastníctvo pod názvom Nippon Steel Slovakia. Vagón, ktorý sa v roku 1998 zastavil, ide ďalej. Účet za deväťdesiate roky nikto nevystavil.
Pavučina vzťahov
Otvorené otázky
- 01Ako sa skončila kauza Jégého? Po zrušení rozsudku z roku 2004 sa vec vrátila na prvý stupeň a v roku 2015 sa pojednávalo znovu — verejne dostupné zdroje k 25. 8. 2026 konečné rozhodnutie neuvádzajú.
- 02Prečo nikdy nevzniklo obvinenie z toho, čo audítori opísali ako nekontrolované výdavky a nevýhodné zmluvy — a či tomu bránili dôkazy, premlčanie alebo kapacita vtedajšej justície.
- 03Čo zistil osobitný vyšetrovací tím, ktorý po roku 2001 podľa SME skúmal pôsobenie Alexandra Rezeša vo VSŽ; jeho záver nebol nikdy zverejnený.
- 04Kam sa presunul majetok naviazaný na podnik v rokoch 1994 až 1998; rekonštrukcia tokov cez 130 dcérskych spoločností nikdy neprešla verejným, doloženým auditom.
- 05Bola kríza VSŽ dôsledkom konkrétneho konania, alebo súbehu politickej ochrany, expanzie a nezvládnutého riadenia? Na túto otázku súd nikdy neodpovedal a spis ju nechať otvorenú musí.