Osobné údaje v obchodnom registri

Rekonštrukcia

Sedemnásteho⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​​​⁠ augusta 2026 nadobudol účinnosť nový zákon o obchodnom registri a s ním aj nový portál, ktorý ministerstvo spravodlivosti predstavilo ako zjednodušenie podnikania. O dva dni neskôr začal Úrad na ochranu osobných údajov z vlastného podnetu konanie voči tomu istému ministerstvu. Dôvodom je, že dokumenty zo zbierky — tie isté, ktoré v registri ležali aj predtým — sú dnes verejne zverejnené bez prihlásenia, bezplatne a bez preukázania právneho záujmu, a obsahujú rodné čísla, adresy, podpisové vzory aj čísla dokladov. Podľa organizácie Slovensko.Digital nejde o únik dát v technickom zmysle; zmenila sa výška bariéry, nie obsah spisov. Jadro sporu je pritom v jedinom paragrafe zákona: § 100 v druhom odseku prikazuje rodné číslo a bydlisko nezverejňovať a hneď v treťom prikazuje zverejniť dokument aj vtedy, ak inak nezverejňované údaje obsahuje.

Reforma bez ohlásenej zmeny

Zákon,⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​⁠ o ktorom je reč, nesie číslo 29/2026 Z. z. Národná rada ho schválila 3. februára 2026, v Zbierke zákonov vyšiel 27. februára a jeho hlavná časť nadobudla účinnosť 17. augusta 2026. Tým istým dňom sa podľa § 128 zrušil zákon č. 530/2003 Z. z., ktorý obchodný register upravoval predchádzajúcich vyše dvadsať rokov. Nový predpis prináša notárov ako registrátorov, rezerváciu obchodného mena, vznik živnostenského oprávnenia priamo registráciou a automatizované preberanie údajov z referenčných registrov. Práve tieto body ministerstvo spravodlivosti komunikovalo verejnosti ako obsah reformy. O tom, čo sa mení pri zverejňovaní dokumentov, sa v úvodnej komunikácii nehovorilo.

Kľúčová⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ zmena je pritom hneď v úvodných ustanoveniach. Paragraf 6 s nadpisom Formálna publicita hovorí, že zapísané údaje a dokumenty uložené v zbierke dokumentov „sa sprístupňujú každému bez potreby preukázania právneho záujmu" a že sú „zverejnené na webovom sídle špecializovaného portálu (…) bezplatne a sú použiteľné na právne účely". Starý zákon poznal síce tiež verejnosť registra, ale v inej podobe: obchodný register a zbierka listín boli každému prístupné po zaplatení súdneho poplatku, s nahliadaním a vyhotovovaním odpisov. Rozdiel medzi „prístupné na požiadanie za poplatok" a „zverejnené na webe zadarmo" je pre praktickú dostupnosť zásadný — a presne o tomto rozdiele je celá kauza.

Tri vrstvy právneho rozporu

Vnútorný⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌⁠ rozpor, na ktorý ako prvá verejne upozornila organizácia Slovensko.Digital, sedí v § 100. Jeho druhý odsek je jednoznačný: „Podľa odseku 1 sa nezverejňuje a) rodné číslo, b) bydlisko, c) iný identifikátor zahraničnej fyzickej osoby podľa § 23 ods. 4, d) údaje o konečnom užívateľovi výhod, e) údaje o zaistení majetkovej účasti." O riadok nižšie však tretí odsek hovorí, že dokument sa po uložení do zbierky bezodkladne zverejní — a druhá veta dodáva: „Dokument podľa prvej vety sa zverejní aj vtedy, ak obsahuje inak nezverejňované údaje; práva podľa osobitného predpisu nie sú dotknuté." Odkaz pod čiarou k tomuto miestu vedie na európske nariadenie o ochrane osobných údajov. Zákon teda v jednom dychu zakazuje zverejniť údaj a prikazuje zverejniť dokument, v ktorom ten údaj je, a otázku, ako to zosúladiť, prenecháva odkazu na GDPR.

Asymetria⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​⁠ pokračuje aj o niekoľko paragrafov ďalej. Paragraf 107 s nadpisom Výnimky zo sprístupňovania údajov chráni rodné číslo iba pri výpise a úplnom výpise z obchodného registra — teda pri dokumentoch podľa § 105 ods. 1 písm. a) a b). Kópia uloženého dokumentu, ktorá je v tom istom výpočte pod písmenom c), medzi chránenými položkami nie je. Ochrana sa tak viaže na formu dokladu, nie na samotný údaj: to isté rodné číslo je vo výpise zakryté a v naskenovanej listine nie. Zbierka dokumentov pritom podľa § 34 povinne obsahuje devätnásť druhov dokumentov vrátane podpisového vzoru štatutára, prokuristu či likvidátora, ktorý musí byť vlastnoručne podpísaný v prítomnosti notára alebo povereného zamestnanca obce.

Tretia⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌⁠ vrstva rozporu leží mimo tohto zákona. Ochranu osobných údajov na Slovensku upravuje zákon č. 18/2018 Z. z. a jeho § 78 ods. 4 hovorí o všeobecne použiteľnom identifikátore — čo je podľa poznámky pod čiarou práve rodné číslo podľa zákona č. 301/1995 Z. z. — bez okolkov: „Zverejňovať všeobecne použiteľný identifikátor sa zakazuje; to neplatí, ak všeobecne použiteľný identifikátor zverejní sama dotknutá osoba." Podnikateľ, ktorý podpisový vzor odovzdal registrovému súdu, ho sám nezverejnil. Slovenský právny poriadok tak k 25. augustu 2026 obsahuje všeobecný zákaz zverejňovania rodného čísla a zároveň osobitný príkaz zverejniť dokument, ktorý ho môže obsahovať.

Úrad zasahuje, minister odmieta

Reakcia⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌⁠ dozorného orgánu prišla rýchlo. Úrad na ochranu osobných údajov vydal 19. augusta 2026 vyhlásenie, v ktorom uviedol, že na portáli sú dostupné rodné čísla, úplné adresy, vlastnoručné podpisy aj čísla dokladov totožnosti, a že nový zákon zverejnenie takýchto údajov výslovne vylučuje — dokumenty mali byť pred sprístupnením anonymizované. Rozsah zverejňovaných údajov podľa úradu musí zodpovedať tomu, čo je na daný účel nevyhnutné, a rodné číslo do tejto množiny nepatrí. Ten istý deň úrad z vlastného podnetu začal konanie voči Ministerstvu spravodlivosti SR — bude skúmať, ako k zverejneniu došlo a či rezort dodržal povinnosti podľa nariadenia a zákona č. 18/2018 Z. z. Dva dni nato úrad doplnil, že eviduje približne sto podaní na začatie správneho konania a desiatky telefonátov denne, a zverejnil prehľad praktických rád — vrátane odporúčania zabezpečiť si dôkaz o stave údajov a zmeniť prístupové kódy tam, kde sa rodné číslo používa ako súčasť hesla.

Ministerstvo⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​⁠ spravodlivosti odmietlo, že by išlo o svojvoľné zverejňovanie. V tlačovej správe z 19. augusta 2026 uviedlo, že zverejňovanie má jasný zákonný základ v zákone č. 29/2026 Z. z., že ide o plnenie zákonnej povinnosti, ktorú zákon obchodnému registru výslovne ukladá, a že právnym základom podľa GDPR je čl. 6 ods. 1 písm. c) — splnenie zákonnej povinnosti. O deň neskôr rezort doplnil, že obchodný register zostáva verejný rovnako ako doteraz, že povinnosť zverejňovať dokumenty vyplýva z európskej smernice 2017/1132 a že zákon prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ktorého sa zúčastnil aj úrad na ochranu osobných údajov. Podľa ministerstva bolo aj predtým možné nahliadnuť do spisu na registrovom súde bez akéhokoľvek vzťahu k spoločnosti a údaje boli dostupné elektronickými službami aj cez európsky systém prepojenia registrov BRIS. Podľa médií minister spravodlivosti Boris Susko dodal, že zákon je správny a meniť sa nebude, pretože podnikatelia musia určitý zásah do svojich práv strpieť.

Bariéra, ktorá zmizla

Slovensko.Digital,⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌​⁠ ktorá sa dlhodobo hlási k otvoreným dátam, celý spor rámcuje inak než obe strany. Podľa jej analýzy z 19. augusta 2026 nejde o únik dát v technickom zmysle — dokumenty boli v registri aj predtým a nikto sa nikam nenaboril. Zmenila sa výška bariéry: to, čo si predtým vyžadovalo cestu na súd, poplatok alebo prihlásenie, je dnes zverejnené a voľne dostupné. Kombináciu mena, adresy, rodného čísla, podpisu a čísla dokladu organizácia opisuje ako nástroj na páchanie podvodov. Riešením podľa nej nie je obmedziť transparentnosť registra, ale anonymizovať tie údaje, ktoré na zverejnenie potrebné nie sú — čo v roku 2026 podľa nej rozhodne nie je technický problém.

Spor⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​​‌‌‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌‌⁠ sa medzitým preniesol do politiky. Podľa prehľadu 24hod.sk kritizovali rozsah sprístupnených údajov poslanci KDH, SaS aj Republiky a žiadali od rezortu zastavenie ďalšieho zverejňovania, anonymizáciu dokumentov a vyhodnotenie rizík pre občanov; z opozičných radov zaznelo aj to, že samotný rozsah údajov v spisoch pochádza z desiatky rokov starej legislatívy a zmenila sa až ich dostupnosť. Reformu naopak obhajovala Notárska komora SR, ktorá ju prezentuje ako zásadné zjednodušenie podnikateľského prostredia a ochranu pred podvodnými prevodmi firiem. K 25. augustu 2026 zostáva kauza otvorená. Konanie úradu voči ministerstvu beží a jeho výsledok nie je známy; zákon č. 29/2026 Z. z. platí v nezmenenom znení vrátane § 100 ods. 3; ministerstvo verejne neoznámilo, že by pristúpilo k plošnej anonymizácii alebo k novele. Otvorená zostáva aj otázka, ktorá je pre celý prípad najnepríjemnejšia: rozpor medzi druhým a tretím odsekom § 100 nevznikol v noci pred spustením portálu, ale prešiel legislatívnym procesom, pripomienkovým konaním, hlasovaním v parlamente aj podpismi na konci zákona.