Dvadsať rokov informatizácie

Rekonštrukcia

Slovensko⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​​​⁠ za dvadsať rokov informatizácie postavilo systémy, ktoré nikto nepoužíva. Problém nie je v peniazoch — Estónsko míňa na obyvateľa takmer dvojnásobok. Podľa dát Eurostatu je Slovensko jedinou z porovnávaných krajín, kde používanie elektronických služieb verejnej správy klesá: zo 73,6 percenta v roku 2022 na 62,9 percenta v roku 2025, kým priemer Európskej únie za ten istý čas stúpol o viac než štyri body. V rebríčku Európskej komisie zverejnenom 17. júna 2026 skončila krajina na 26. mieste z 27, pred Rumunskom. Štát zriadil 5 797 202 elektronických schránok fyzickým osobám — aktivovaných na doručovanie je 353 237, teda 6,09 percenta. Tento spis nie je o jednej vláde ani o jednej strane: je poskladaný z kontrolných záverov Najvyššieho kontrolného úradu, oficiálnych výkazov čerpania eurofondov a výročných správ z rokov 2007 až 2026. A patrí doň aj to, čo funguje — eRecept so 72,8 milióna výdajov ročne, eKasa spustená v termíne a pamiatkový systém dodaný pod rozpočet a nad plán.

Ako sa to začalo

Príbeh⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​⁠ sa začína v roku 2007. Slovensko vtedy rozbehlo Operačný program Informatizácia spoločnosti — prvý veľký program, ktorý mal z európskych peňazí postaviť elektronickú verejnú správu. Podľa finančného plánu programu, ktorý neskôr preveril Najvyšší kontrolný úrad v kontrolnej akcii KA-070/2012/1050, mal k dispozícii 988 095 405 eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a ďalších 174 369 778 eur zo štátneho rozpočtu. Spolu 1 162 465 183 eur, k tomu 97 208 980 eur dodatočného spolufinancovania kvôli Bratislavskému kraju. Hypotéza „približne miliarda" je teda doložená a mierne podhodnotená.

O⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ rok neskôr pribudla Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. NKÚ o nej v tlačovej správe zo 17. augusta 2018 napísal, že v jej rámci bola preinvestovaná viac ako jedna miliarda eur. Kontrola z roku 2017, ktorá koncepciu preverovala, pritom zistila, že neexistoval žiadny komplexný dokument, ktorý by ju vyhodnotil. Deväť rokov po prijatí strategického dokumentu nikto oficiálne nevyhodnotil, či priniesol to, čo sľuboval.

Ako⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​⁠ na tom vtedy štát reálne bol, ilustruje jedno zistenie z kontroly za rok 2007. Colné úrady mali podľa vlastného plánu dosiahnuť päť percent elektronických daňových priznaní; podľa kontrolórov nebolo v tom roku podané elektronicky ani jedno. Tá istá kontrola konštatovala pri rezorte obrany nehospodárnosť pri nákupe licencií v nevýhodnom kurze a nedôslednú koordináciu v oblasti informačných systémov. Vzorec, o ktorom je celý tento spis, je teda starší než prvé eurofondové euro.

Kam išli peniaze

Prvý⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​⁠ operačný program míňal pomaly. Podľa Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ za rok 2010 bolo k 30. júnu 2010, teda po troch rokoch, vyčerpaných 1,23 percenta alokácie; certifikované výdavky ku koncu roka 2010 predstavovali 30 427 777 eur, čo bolo 2,62 percenta. Kontrolóri v tom istom období zistili, že portál na monitorovanie eurofondov nespĺňal požiadavky spoľahlivosti a že pre dve zo štyroch prioritných osí nebola vyhlásená ani jedna výzva.

K⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌⁠ 30. júnu 2012 bolo podľa kontrolného záveru KA-070/2012/1050 vyčerpaných 180 500 726,80 eura, teda 15,53 percenta, a to len v rámci dvoch zo štyroch prioritných osí. V stanovisku k štátnemu rozpočtu na rok 2015 NKÚ upozornil, že hoci zazmluvnenosť presiahla 108,7 percenta celkovej alokácie, vyčerpaných bolo 54,35 percenta — čo bol vtedy štvrtý najhorší výsledok zo štrnástich operačných programov. Ku koncu septembra 2015 sa čerpanie vyšplhalo na 83,91 percenta.

Jedenásteho⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​⁠ marca 2016 Európska komisia platby pre program prerušila. Bol vtedy jedným z piatich pozastavených operačných programov a v tabuľke ministerstva financií mal pri sebe poznámku, že celková čiastka ešte nie je známa pre prepočítavanie posledných žiadostí o platbu. Za celý Národný strategický referenčný rámec narástli nezrovnalosti a vratky z 577,7 milióna eur v októbri 2015 na 696,2 milióna o rok neskôr — o 118,5 milióna eur za jediný rok. Aké boli konečné čísla programu informatizácie, sa redakcii zistiť nepodarilo.

Nástupnícky⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌⁠ program mal vlastný osud. Prioritná os 7 „Informačná spoločnosť" Operačného programu Integrovaná infraštruktúra začínala podľa oficiálnych mesačných výkazov na opii.gov.sk v januári 2016 s alokáciou 805 516 752 eur a nulovým čerpaním. K 1. januáru 2023, sedem rokov po štarte, bolo vyčerpaných 21,07 percenta. Alokácia sa medzitým znížila na 426 940 302 eur — o 378,6 milióna eur, takmer o polovicu. Peniaze odišli inam: do dopravy, výskumu a neskorších krízových nástrojov.

Prudký⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​⁠ skok čerpania v posledných dvoch rokoch — 71,15 percenta k januáru 2024 a 107,80 percenta k januáru 2025 — vyzerá ako záchrana v poslednej chvíli, ale nie je ňou. Percento nad sto znamená certifikáciu nad rámec už zníženej alokácie, teda dodatočné zúčtovanie fázovaných a retrospektívnych projektov. Peniaze sa doúčtovali, nie premysleli. Bez tejto poznámky by tabuľka vyznela presne opačne, než v skutočnosti je.

Dokumentácia⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌⁠ programu za 1,16 miliardy eur pritom dnes nie je dostupná na svojej pôvodnej adrese. Redakcia 24. augusta 2026 overila, že doména opis.gov.sk stále smeruje na vládnu infraštruktúru a nezabezpečené spojenie odpovedá presmerovaním, ale zabezpečené spojenie resetuje a stránka sa nenačíta. Weby informatizacia.sk aj mirri.gov.sk v ten istý deň fungovali normálne. Príčinu výpadku redakcia nezistila; tvrdenie, že „štát web zrušil", by bolo nepodložené. Overiteľné je len to, že sa nedal načítať — a že práve preto sa nepodarilo dohľadať záverečnú správu o vykonávaní programu.

Chyba za štyristo miliónov

Aby⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌‌⁠ sa dalo povedať, koľko štát na informatizáciu minul, musel by o tom viesť použiteľnú evidenciu. Nevedie. Centrálny register informačných systémov metaIS, ktorý spravuje ministerstvo investícií, obsahoval k 24. augustu 2026 podľa verejného panela občianskeho združenia Slovensko.Digital 1 828 projektov a súčet evidovaných výdavkov 6 569 524 560 eur. Toto číslo tento spis ako výdavok neuvádza — a nasledujúce odseky vysvetľujú prečo.

Najdrahšou⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​‌​​⁠ položkou registra je „Informačný systém Centra právnej pomoci" so sumou 494 329 275 eur. Projektová dokumentácia toho istého projektu, dostupná cez hodnotenie Red Flags zverejnené 5. mája 2026, hovorí o nákladoch okolo piatich miliónov eur. Rozdiel je zhruba stonásobný. Ide takmer isto o chybu v zadaní údaja do štátneho registra, nie o pol miliardy eur — a práve to je zistenie samo osebe. Štát vo svojom vlastnom registri nevie, koľko minul.

Druhá⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​‌​‌⁠ položka v poradí vyzerá rovnako. „Rozšírenie CITRIX farmy, publikovanie APP pre CES" pod prijímateľom DataCentrum má v registri sumu výdavkov aj schválený rozpočet 133 915 548 eur, trvanie od 1. augusta do 31. decembra 2024 — teda päť mesiacov — a stav ukončený. Rozšírenie serverovej farmy za 134 miliónov eur počas piatich mesiacov je na hranici uveriteľnosti a vyzerá ako chyba rádu. Redakcii sa to nepodarilo ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Napísať sa preto dá len jedno: takto to má štát zapísané.

Po⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​‌‌​⁠ odčítaní jednej doloženej chyby klesá súčet registra na 6,08 miliardy, po odčítaní oboch podozrivých položiek na 5,94 miliardy. Medián projektu je 900 000 eur, priemer 3 784 288 eur. Deväťdesiatdva projektov nemá vyplnenú sumu, 176 projektov nemá vyplneného prijímateľa — v súhrne za 734,8 milióna eur — a 199 projektov nemá dátum začatia. To nie je slabina rešerše. To je stav štátneho registra dvadsať rokov po štarte informatizácie.

Register⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​‌‌‌⁠ nevedie ani k zmluvám. Odkaz na zmluvu o dielo v Centrálnom registri zmlúv má iba 121 z 1 828 projektov, teda 6,6 percenta. Ak sa počíta akýkoľvek odkaz do registra zmlúv vrátane zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, ktorá hovorí o dotácii a nie o dodávke, je to 258 projektov čiže 14,1 percenta. Pri viac než 85 percentách projektov register neukazuje, aká zmluva sa napokon podpísala a za koľko.

A⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌‌​​​⁠ nepokrýva ani históriu. Iba 25 z 1 828 projektov, teda 1,4 percenta, má dátum začatia pred rokom 2019 — register sa reálne plní až od roku 2019 a 2020. Celá éra prvého operačného programu v ňom prakticky nie je. Preto sa z neho nedá vypočítať, koľko štát minul na IT od roku 2004, a tento spis to netvrdí. Chýbajú aj celé známe systémy: pod názvami Register adries, OverSi ani GovAP nie je v registri ani jeden záznam. Pôvodné zavedenie eKasy z roku 2019 v ňom tiež nie je — nájdu sa len dva neskoré projekty za sedem miliónov eur.

Peniaze⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌‌​​‌⁠ sú pritom sústredené v malom počte veľkých projektov. Podľa prepočtu redakcie z panela drží 722 projektov nad milión eur 93 percent všetkých evidovaných peňazí, 124 projektov nad desať miliónov drží 55 percent a osem projektov nad päťdesiat miliónov drží 18 percent. Desať najväčších prijímateľov — na čele ministerstvo investícií s 846 miliónmi a ministerstvo vnútra so 728 miliónmi — drží 60,3 percenta sumy. To je presne tá množina, kde by sa kontrola najviac oplatila.

Že⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​⁠ sa v tom nevyzná nikto, ilustruje najlepšie jeden nedávny projekt. Aplikáciu Cyril pre jednotný cestovný lístok opísali v priebehu jedného mesiaca štyri seriózne redakcie tromi rôznymi sumami: dvanásť miliónov eur, dvadsaťtri miliónov a dvadsaťštyri miliónov. Ministerstvo dopravy podľa TA3 z 9. júla 2026 tvrdí, že aplikácia funguje. Presné znenie vyjadrenia rezortu sa redakcii nepodarilo získať a ani jednu zo súm neoverila. Keď štátny IT projekt nevedia spočítať ani novinári, nie je to ich chyba.

Podobný⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​‌⁠ rozpor je aj v starších číslach. Ten istý projekt — informačný systém elektronickej fakturácie — má v štátnom registri 3 740 243 eur a vo svojej vlastnej štúdii uskutočniteľnosti 5 038 375 eur s daňou. Rozdiel 1,3 milióna eur a nie je jasné, ktoré číslo platí. Naopak, pri centrálnom ekonomickom systéme ministerstva financií register sedí s vyzvaním na projekt na sume 48 185 000 eur. Register teda nie je celý chybný. Je nespoľahlivý, čo je z hľadiska použiteľnosti to isté.

A⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌​⁠ jeden údaj z registra je zrozumiteľný aj bez kontextu: prevádzka služby eKolok na roky 2024 až 2034 je vedená sumou 77 295 039 eur v stave realizovaný. Všetkých šesť projektov okolo elektronických kolkov má v registri spolu 89,64 milióna. Desaťročná prevádzka jednej služby za 77 miliónov eur je pritom položka, o ktorej sa nikdy verejne nediskutovalo.

Portál, ktorý nikto nepoužíva

Najviditeľnejším⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​‌​​⁠ výsledkom celej informatizácie je ústredný portál verejnej správy slovensko.sk. Podľa výročnej správy Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby za rok 2025, ktorú redakcia overila priamo v PDF, cez portál prešlo 174 554 592 elektronických transakcií — o sedem a pol milióna viac než rok predtým. Z toho bolo 26 668 756 rozhodnutí, 4 038 063 oznámení a 3 345 641 podaní. Celkové výdavky agentúry za rok 2025 boli 52 408 210,21 eura.

Tá⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​‌​‌⁠ istá správa však obsahuje aj druhé číslo. Štát zriadil elektronickú schránku 5 797 202 fyzickým osobám a 1 762 321 právnickým. Aktivovaných na doručovanie je 353 237 schránok fyzických osôb a 582 165 právnických. Pri fyzických osobách je to 6,09 percenta. Deväťdesiatštyri zo sto schránok, ktoré štát ľuďom založil, nikto nikdy neotvoril. Právnické osoby, ktoré majú aktiváciu zo zákona, sú na 33 percentách. Zhoduje sa to so zistením NKÚ z kontroly obcí za roky 2017 až 2022, kde kontrolóri hovorili o približne piatich percentách fyzických osôb.

O⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​‌‌​⁠ stave portálu píše agentúra vo výročnej správe doslovne toto: „Závery odborných posúdení realizovaných v roku 2025 potvrdili, že portál sa nachádza v havarijnom stave, ktorý si vyžaduje systematické riešenia a zásadné rozhodnutia." Nie je to hodnotenie opozície ani mimovládky. Je to vyjadrenie prevádzkovateľa o vlastnom systéme, v jeho vlastnom výročnom dokumente.

Koľko⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌⁠ portál stojí, sa dá zistiť len po častiach. Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií v hodnotení projektu slovensko.sk 3.0 z 3. júla 2025 uvádza doslovne, že „náklady na službu podpory prevádzky (SLA zmluva) a úpravy systému boli v rokoch 2014 – 2025 približne 106 mil. eur" — teda v priemere 8,8 milióna ročne. Ročná prevádzka celého ústredného portálu je podľa toho istého dokumentu okolo 7,3 milióna eur, investičné náklady plánovanej obnovy 27,7 milióna a jej ročná prevádzka 1,9 milióna.

Kontrola⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​​​‌‌‌​​​⁠ NKÚ z roku 2021, vedená ako KA-029/2021/1063, pridala k tomu údaj, ktorý mení celý obraz. Agentúra sa podľa nej zmluvami z rokov 2010 a 2017 vzdala majetkových autorských práv k dielu, ktoré portál tvorí. Keď ich neskôr chcela získať späť, dodávateľ ich podľa kontrolného záveru ocenil prvotne na 210 miliónov eur, a to za podmienok, ktoré zahŕňali stratu záruky a podpory. Predseda NKÚ to o dva roky neskôr na konferencii zhrnul tak, že štát si za verejné a európske peniaze postavil systémy, ktorých nie je vlastníkom.

Tá⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​​​‌‌‌​​‌⁠ istá kontrola vyčíslila prevádzku ústredného portálu na 781 156,80 eura s daňou mesačne, teda približne 9,4 milióna ročne, pričom agentúra podľa kontrolórov nemala zabezpečený mechanizmus na priame monitorovanie zmluvne dohodnutých parametrov dostupnosti služieb. Modul MUK-P za 3 215 650,80 eura bol v tridsaťštyrimesačnom omeškaní, neotestovaný a nenasadený, stále vo vývojovom prostredí dodávateľa — a uhradených z neho bolo 85 percent ceny. Cena celého portálu medzitým narástla z 8 256 380,40 eura na 15 374 114,40. Zákon o elektronickom výkone verejnej moci bol dovtedy novelizovaný dvadsaťdvakrát. Zistenia z tejto kontroly úrad odstúpil orgánom činným v trestnom konaní; ako podanie dopadlo, nie je verejne známe.

Na⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌​​‌‌​​​​⁠ druhej strane váhy je jediné vyčíslenie prínosu, ktoré za dvadsať rokov ktokoľvek predložil v takejto forme. Portál slovensko.sk vo svojej štatistike deklaruje finančné úspory 927 957 478,98 eura za roky 2018 až júl 2026, z toho 775 842 880,30 eura za rozhodnutia zaslané elektronicky. Metodiku uvádza sám: „Úspora podľa validovanej Analýzy nákladov a výnosov (Cost Benefit Analysis - CBA) na jednu zásielku predstavuje 4,28 eur." Deklarovanej sume zodpovedá zhruba 217 miliónov zásielok.

Toto⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌​​‌‌​​​‌⁠ číslo si žiada tri vecné výhrady. Nejde o zmeranú úsporu, ale o model: počet zásielok krát predpokladaná sadzba. Sadzba pochádza z analýzy, ktorú portál označuje za validovanú, ale neuvádza, kým — a dal si ju spraviť ten istý subjekt, ktorý úsporu vykazuje. A tabuľka nesedí sama so sebou: súčet zobrazených ročných hodnôt pri rozhodnutiach dáva 766 308 966,30 eura oproti uvedenému súhrnu 775 842 880,30, teda o 9 533 914 eur menej. Redakcii sa rozdiel nepodarilo vysvetliť.

To⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌​​‌‌​​‌​⁠ zhŕňa celý problém informatizácie do jednej vety: prínosy sa počítajú z predpokladov, náklady z faktúr. Nie je to špecificky slovenská choroba — Estónsko počíta svoju slávnu úsporu „tisíc rokov pracovného času" identickou metódou. Rozdiel je v tom, že tam modelová úspora nie je jediné, čo sa o systéme dá povedať.

Prevádzkové⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ čísla portálu sú navyše čiastočne stratené. Za rok 2021 portál vykázal 133 531 118 transakcií celkovo, ale pre roky 2022 až 2025 sú na stránke iba grafy bez čísel v texte a presné počty sa nepodarilo získať. Portál odkazuje na Portál otvorených dát, ktorý je javascriptová aplikácia bez použiteľného anonymného rozhrania. To je samostatné zistenie: otvorené dáta, ktoré sa nedajú stiahnuť.

Prepočet⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌​​‌‌​‌​​⁠ redakcie z týchto vstupov dáva jednotkové čísla, ktoré sa dajú porovnávať. Pri prevádzke 7,3 milióna eur stojí jedna transakcia cez ústredný portál 4,18 centa a jedna aktivovaná schránka 7,80 eura ročne; pri celom rozpočte agentúry, ktorý však kryje aj vládnu sieť a centrálne úradné doručovanie, je to 30 centov a 56 eur. Ak by sa počítalo len na aktivované schránky fyzických osôb, vychádza 20,67 eura ročne na jednu.

Vzorec⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌​​‌‌​‌​‌⁠ neskončil v minulosti. Podľa organizácie Slovensko.Digital sa agentúra v júni 2026 chystala podpísať zmluvy za vyše 93 miliónov eur s prevádzkovými nákladmi pätnásť miliónov ročne; podľa dostupných titulkov mali byť časti zmlúv bez verejného obstarávania a časť utajená. Redakcia sa k plným textom kľúčových článkov nedostala a ani jednu zo súm neoverila v registri zmlúv — uvádzame ich preto ako tvrdenie médií a mimovládky, nie ako fakt. Overiteľné a férové je iné: verejná kritika viedla 5. júna 2026 k pozastaveniu procesu a Úrad pre verejné obstarávanie podľa médií 16. decembra 2025 zastavil jeden z tendrov. Kontrolné mechanizmy fungujú — len sa spúšťajú na poslednú chvíľu. Ak by tie prevádzkové náklady platili, jedna transakcia by stála 8,59 centa, teda dvojnásobok dneška.

eZdravie: sto miliónov a 7 769 prihlásení

Najlepšie⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌​​‌‌​‌‌‌⁠ zdokumentovaným prípadom celej rešerše je eZdravie, pretože ho NKÚ kontroloval trikrát — v rokoch 2015, 2018 a 2025. Podľa kontroly zverejnenej 13. februára 2019 stálo elektronické zdravotníctvo do novembra 2018 spolu 123,3 milióna eur oproti pôvodnému predpokladu 119,2 milióna. Pôvodné predpoklady zároveň sľubovali prínosy 803,9 milióna eur do konca roka 2018 a 1,363 miliardy do konca roka 2021. Ani jeden z nich sa nikdy nepreukázal.

Najtvrdšie⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌​​‌‌‌​​​⁠ číslo celého spisu je práve tu. Projekt sľuboval, že do konca roka 2018 sa ľudia do elektronickej zdravotnej knižky prihlásia viac než 159 miliónov ráz. Skutočnosť k polovici októbra 2018 podľa tabuliek kontrolného záveru bola 7 769 prihlásení. To je päť tisícin percenta plánu. Funkčne pripojených bolo 36,5 percenta poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a 8,6 percenta zdravotníckych pracovníkov, hoci zákon žiadal sto percent.

Kontrolóri⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌​​‌‌‌​​‌⁠ opísali stav, ktorý sa v tomto spise opakuje pod rôznymi menami: podľa odovzdávacích protokolov bol projekt funkčný, ale reálne nepoužiteľný, pretože prostredie, v ktorom mal fungovať, nebolo dobudované. Využívanie zo strany poistencov označili za alarmujúco nízke a uzavreli, že projekt nenaplnil očakávané prínosy, čím nebola zabezpečená požiadavka hospodárnosti, účinnosti a efektívnosti. V stave, v akom bol systém nasadený, podľa nich neposkytoval ani funkcionalitu medzinárodnej interoperability.

Sklzy⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​​​‌‌​​​​⁠ boli mimoriadne. Prvý národný projekt sa mal ukončiť za 750 dní a trval 2 241. Podporný projekt elektronickej zdravotnej dokumentácie mal trvať 1 740 dní a ku koncu roka 2018 trval 3 284 a stále nebol hotový. Ďalší podporný projekt mal skončiť v júli 2010 a v čase kontroly bežal 3 146 dní. Plná ostrá prevádzka mala začať 1. novembra 2014 a začala 1. januára 2018. Samotný projekt bol navyše takmer rok pozastavený kvôli rozhodnutiu o audite a zákon o zdravotníckom informačnom systéme mal do ukončenia kontroly šesť noviel s trinástimi dátumami účinnosti.

Ešte⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​​​‌‌​​​‌⁠ skôr, v kontrole zverejnenej v roku 2015, NKÚ vyčíslil omeškanie oproti pôvodnému termínu spustenia na 1 522 dní, teda štyri roky a dva mesiace, a zistil porušenie finančnej disciplíny s vratkou 4 536 659,89 eura na účet ministerstva financií. Dodatky k zmluve o dielo neboli v plnom rozsahu zverejnené v registri zmlúv, takže podľa kontrolórov k ich uzavretiu nedošlo, a druhá etapa bola zadaná rokovacím konaním bez zverejnenia, hoci dielo prvej etapy vtedy právne neexistovalo. Protokol z tejto kontroly úrad odstúpil generálnej prokuratúre. Ako podanie dopadlo, nie je verejne známe.

Zlyhanie,⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​​​‌‌​​‌​⁠ ktoré trvá dodnes, je však inde než v portáli — je v dátach. Podľa kontroly národných zdravotných registrov zverejnenej 28. novembra 2022 mal národný onkologický register ku koncu roka 2021 spracované údaje len do roku 2012. Tri z trinástich registrov boli úplne nefunkčné, 54 percent oslovených dáta z nich nevyužívalo a výdavky na ich správu za roky 2019 až 2021 boli 2 062 613,55 eura. Kontrolóri hovorili o nekoncepčnom riadení zdravotníckych dát a o manažérskych zlyhaniach na strane centra aj jeho gestora.

Následná⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​​​‌‌​​‌‌⁠ kontrola zverejnená 10. apríla 2026 zistila, že sa za štyri roky takmer nič nezmenilo. Kompletné údaje onkologického registra boli spracované len do konca roka 2015, čo kontrolóri označili za deväťročný časový sklz s výrazne negatívnym vplyvom na hodnotenie vývoja onkologických ochorení. Z dvanástich registrov bol v roku 2025 jeden úplne a sedem čiastočne nefunkčných. Ministerstvo zdravotníctva, ktoré je najvýznamnejším používateľom týchto dát, sa podľa kontrolórov nevedelo vyjadriť, ako ich konkrétne využíva, a strategické materiály označili za len formálne dokumenty.

Rozpočet⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​​​‌‌​‌​​⁠ centra na rok 2025 presiahol tridsať miliónov eur pri 297 zamestnancoch a kontrakt s ministerstvom na rok 2026 má podľa registra zmlúv hodnotu 30 300 338 eur. Nástupnícky projekt, takzvané eZdravie 2.0 financované z plánu obnovy, má hodnotu 6,8 milióna eur za dielo a 10,6 milióna za údržbu a rozvoj; jeho nasadenie sa posunulo zo septembra 2025 na apríl 2026, pričom k tomu dátumu malo byť prenesených len tridsať percent funkcionalít. NKÚ k nemu pripojil varovanie, že postoj poskytovateľov a technické problémy môžu implementáciu ohroziť podobne ako pri pôvodnom eZdraví.

Systémy, ktoré nikto nezapol

Ak⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌​⁠ existuje jedna veta, ktorá spája peniaze s výsledkom, je z kontroly programu UNITAS zverejnenej 8. februára 2022. Program mal od roku 2007 zjednotiť výber daní, cla a poistných odvodov. Podľa kontrolného záveru stál vyše 184 miliónov eur, z toho 174 miliónov z rovnomenného rozpočtového programu, a podarilo sa z neho implementovať približne 25 percent pôvodných cieľov. Štrnásť rokov, 184 miliónov eur, štvrtina hotová. Je to jediné miesto v celej rešerši, kde štátny kontrolný orgán dal do jednej vety náklady aj mieru dosiahnutia cieľa.

Druhá⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌⁠ časť toho zistenia je rovnako podstatná. V rokoch 2013 až 2019 bola na tento rozpočtový program schválená nula eur a čerpanie 107 miliónov eur bolo kryté výlučne cez rozpočtové opatrenia — teda 77 percent výdavkov prešlo bez toho, aby o tej sume vopred hlasoval parlament. Ten istý kontrolný záver s odvolaním na OECD uvádza, že Slovensko malo v roku 2019 najdrahšiu finančnú správu na svete: 2,15 percenta z objemu výberu oproti priemeru 0,78 percenta. Primárnu publikáciu OECD redakcia neoverila; číslo je prevzaté z kontrolného záveru.

Najdrastickejším⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​​​‌‌‌​​​⁠ prípadom nevyužitého systému je ISKRA na ministerstve hospodárstva. Podľa kontroly z roku 2020 naň bolo vynaložených 8 593 911,82 eura s daňou, hoci ani jedna z jeho fáz nebola reálne používaná a niektoré neboli ani certifikované ani v prevádzke. Rezort ho podľa kontrolného záveru sám označil za prebytočný majetok štátu, ktorý neslúži, neslúžil a ani v budúcnosti nebude slúžiť na plnenie úloh. Pri naplnení rámcových dohôd by škoda dosiahla 23 760 000 eur. Zistenia úrad odstúpil orgánom činným v trestnom konaní; výsledok nie je verejne známy.

Podobný⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​​​‌‌‌​​‌⁠ pomer platí pri projekte kybernetickej bezpečnosti za 44 046 235,23 eura bez dane. Podľa kontroly z roku 2020 bolo ku koncu toho roka v používaní iba 1,98 percenta dodaného hardvéru a softvéru, pričom agentúra nedokázala definovať, aké prvky boli nainštalované a čo bolo reálne v prevádzke. Predpokladaná hodnota bola zle stanovená a musela sa zvýšiť o tretinu, na čo upozornil až jeden z uchádzačov, a riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze projekt nepodporil. Kontrolóri v tomto prípade podali trestné oznámenie; ako dopadlo, redakcia nezistila.

Z⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌​​‌‌​​​​⁠ tej istej kontroly pochádza aj najzrozumiteľnejšie číslo celej rešerše. Za likvidáciu obalu z jedného kábla obstarávateľ predpokladal sedem eur a úspešný dodávateľ fakturoval osemdesiatštyri. Pri jednom monitore bol predpoklad 25,75 eura a fakturovaná suma 420. Nie je to obvinenie z ničoho — sú to údaje z kontroly o tom, ako ďaleko od reality bol pripravený rozpočet.

Elektronické⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌​​‌‌​​​‌⁠ monitorovanie odsúdených a obvinených, projekt ESMO, ukazuje ten istý vzorec cez cenu za jednotku. Podľa kontroly z roku 2022 stál jeden deň monitorovania osoby na Slovensku približne 152,30 eura, kým vo Flámsku 4,92 a v Španielsku 3,72 — teda 31-krát a 41-krát menej. Rozdiel nevznikol tým, že by slovenský náramok bol tridsaťkrát drahší. Vznikol tým, že fixné náklady systému za vyše päťdesiat miliónov eur sa delili medzi extrémne málo ľudí: priemerná využiteľnosť za šesť rokov bola necelých desať percent a v roku 2016 monitoroval systém dimenzovaný na dvetisíc osôb dvadsaťpäť. Z 2 000 kusov zariadení kúpených v roku 2014 nebolo za sedem rokov použitých 1 672 kusov v hodnote vyše dvoch miliónov eur.

Digiškola⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​⁠ je príklad projektu, ktorý bol takmer celý vyčerpaný a takmer celý zbytočný. Z rozpočtu 45 932 801,30 eura sa vyčerpalo 45 920 684,13. Modul pre psychológov za vyše 8,8 milióna eur je podľa kontroly z roku 2019 funkčný, ale nepoužíva sa, pretože neexistuje register zákonných zástupcov detí, bez ktorého fungovať nemôže. Vládny audit uložil desaťpercentnú finančnú opravu 4,42 milióna eur a portál projektu nebol aktualizovaný od februára 2016. Na sklonku roka 2019 nemalo 34 percent škôl uspokojivé internetové pripojenie.

Elektronické⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌‌⁠ služby katastra sú prípad, kde sa k nefunkčnosti pridalo aj nesprávne hlásenie do Bruselu. Podľa tlačovej správy NKÚ zo 17. decembra 2019 nabral projekt sedemročné meškanie, z piatich blokov boli dokončené dva a systém fungoval na ôsmich katastrálnych odboroch, pričom na zvyšných 64 sa muselo použiť náhradné riešenie. Riadiaci orgán pritom podľa kontrolórov uviedol Európskej komisii, že projekt je hotový a funkčný. Na externé riadenie projektu išlo takmer 4,5 milióna eur a na kľúčových pozíciách sa vystriedalo 47 ľudí.

Ten⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌​​‌‌​‌​​⁠ istý projekt najlepšie ukazuje, kto nakoniec platí. Z celkových 32 816 014,02 eura tvoril podiel Únie 15 742 619,05 eura, kým štátny rozpočet zaplatil 17 073 394,97 — teda 52 percent nákladov skončilo na daňovníkovi, hoci pôvodné schválenie počítalo so sedemdesiatpäťpercentným krytím z európskych zdrojov. K tomu korekcia za verejné obstarávanie vo výške 5,25 milióna eur na európskej časti a pokuty a penále 3,48 milióna, pričom zo zmluvných penále voči zhotoviteľovi bolo z možných 1,1 milióna reálne uplatnených 260-tisíc. Kontrolný záver k tejto akcii nie je v zverejnenom registri; jediným primárnym zdrojom je tlačová správa, ktorá však obsahuje detailné finančné tabuľky. Protokol bol odstúpený orgánom činným v trestnom konaní a výsledok nie je verejne známy.

Vlastná⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌​​‌‌​‌​‌⁠ štátna IT firma dopadla podľa kontroly z roku 2023 podobne. Spoločnosť Slovensko IT vznikla podľa kontrolórov bez vypracovania analýzy svojej opodstatnenosti, prvú zákazku dostala až po ôsmich mesiacoch a do konca roka 2020 prijala 95 IT špecialistov z jednej zanikajúcej firmy bez výberového konania. Do konca roka 2021 boli jej zamestnanci využívaní maximálne na 45 percent a vklad štátu vo výške siedmich miliónov eur bol stratami znehodnotený na 3,4 milióna. Zákazky mala za 19 455 394,01 eura bez dane, z toho 76,67 percenta z eurofondov, a aplikácia E-rúško nebola nikdy spustená do produkcie. Kontrolóri konštatovali, že aktivity firmy sú v rozpore s pôvodným účelom jej založenia.

Do⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌​​‌‌​‌‌​⁠ rovnakej rodiny patrí aj program ESO. Podľa kontroly z roku 2017 ministerstvo vnútra nikdy nevykonalo analýzu skutočného dosahu deklarovaných úspor vo výške 1 067,9 milióna eur. Pred delimitáciou majetku za takmer miliardu eur a 1 348 budov neprebehla pasportizácia a za celé obdobie sa neuskutočnila ani jedna vnútorná kontrola delimitovaného majetku. Miliarda eur deklarovaných úspor, ktoré nikto nikdy nezmeral.

Elektronické⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌​​‌‌​‌‌‌⁠ trhovisko ukazuje, ako sa deklarované úspory dajú vyrobiť. Podľa kontroly z roku 2017 vykázalo deväť malých obcí cez tento systém úspory 49 092 540,30 eura, čo predstavovalo 29,16 percenta všetkých úspor celého systému. Z jedenástich zákaziek sa reálne zrealizovala jedna. Sedem obcí uzatvorilo zmluvu s tou istou externou firmou a odovzdalo jej svoje prihlasovacie údaje do systému.

Register⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌​​‌‌‌​​​⁠ právnických osôb je príklad systému, ktorý beží, ale jeho dáta sa nedajú použiť. Podľa kontroly z roku 2022 boli výdavky ku koncu roka 2021 13 809 857,65 eura s daňou, podiel chybných záznamov znemožňujúcich právne použitie 5,83 percenta a chybovosť aktualizačných záznamov za rok 2021 22,19 percenta. Audit kybernetickej bezpečnosti nebol vykonaný v zákonnej lehote. Podobne portály centra vedecko-technických informácií neboli podľa kontroly z toho istého roka upgradované jeden od roku 2008 a druhý od roku 2014, pričom jeden z nich sa korektne zobrazoval len v prehliadači, ktorého podporu výrobca v júni 2022 ukončil.

Najčerstvejším⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌​​‌‌‌​​‌⁠ prírastkom je informačný systém plánu obnovy. Podľa kontroly zverejnenej v roku 2025 nabehol systém ISPO za 4,26 milióna eur s daňou do plnej produkčnej verzie až 8. októbra 2025, s oneskorením 24 mesiacov. Dovtedy plnil len evidenčnú funkciu a prijímateľ podával žiadosti o platbu fyzickým listom s priloženým CD alebo DVD do podateľne. Kontrolóri uzavreli, že systém v preverovanom období neplnil funkciu nástroja na riadenie a kontrolu implementácie projektov, ako to vyžaduje zákon. Z ôsmich preverených projektov bolo k novembru 2025 vyčerpaných 235 z 429 miliónov eur a jeden projekt za 43 miliónov mal nulové čerpanie.

A⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​​​‌‌​​​​⁠ jeden projekt, ktorý ešte nezlyhal, ale dostal najhoršie hodnotenie v histórii nezávislých posudkov. Komplexné riešenie výrobných liniek dokladov občanov a cudzincov, garantované ministerstvom vnútra, s nákladmi 15 810 489 eur a prevádzkou 789 350 eur ročne, dostalo 8. decembra 2025 od Slovensko.Digital sedem červených vlajok. V hodnotení stojí, že dokumentácia je najhoršia v histórii týchto hodnotení, že v analýze nákladov a výnosov je na analýzu a dizajn kalkulovaných nula eur a že participácia rezortu sa rovná nule. Zároveň je v ňom napísané aj to, že nákup nových personalizačných technológií je potrebný — kritika teda smeruje na spôsob, nie na zmysel. Napriek výhradám aj napriek tomu, že rezort nezohľadnil odporúčania Útvaru hodnoty za peniaze, ministerstvo investícií projekt schválilo.

Keď sa elektronické podanie tlačí

Zvlášť⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​​​‌‌​​‌​⁠ tvrdohlavý je jav, ktorý pomenoval podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo v tlačovej správe zo 14. marca 2025 pri kontrole vkladov do katastra: „Elektronické podanie sa po podaní menilo na papierové. Bolo ho treba vytlačiť, čím sa zvýšili nároky na čas zamestnancov, spotrebu papiera, toneru a opotrebovanie technického vybavenia. V priebehu spracovania elektronického návrhu na vklad bolo potrebné pracovať s 12 informačnými systémami a aplikáciami… Elektronické podania tak na katastrálnych úradoch proces skomplikovali, nie zjednodušili." V roku 2022 bolo 116 516 katastrálnych konaní, teda tridsať percent, vybavených po lehote a počet neobsadených miest vzrástol z ôsmich v roku 2021 na 47 v roku 2023.

To⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​​​‌‌​​‌‌⁠ isté kontrolóri opísali o dva roky skôr v obciach. Podľa kontroly rozhodnutí obcí v elektronickej podobe bolo v rokoch 2017 až 2022 vyrubených vyše 550 miliónov eur daní a poplatkov, z toho viac než tretina — 190 miliónov — rozhodnutiami spravovanými nesprávne. Kontrolóri napísali, že zákon o elektronickom výkone verejnej moci sa dlhodobo porušuje a nikomu to nevadí, že povinná elektronizácia priniesla povinnosť vytlačiť o desiatky tisíc listov papiera navyše, a že ak samospráva zákon dodržala, výsledkom boli zdĺhavejšie a nákladnejšie procesy než pred rokom 2016. Skoršia kontrola v obciach zistila, že ukazovateľ využívania elektronických služieb dosiahol priemerne 0,24 percenta a že v jednej obci k novembru 2016 nevyužíval elektronické služby ani jeden občan.

Tu⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​​​‌‌​‌​​⁠ je namieste útecha aj varovanie zároveň. Presne to isté sa dialo v Dánsku v roku 2006, rok po tom, čo ako prvá krajina na svete zaviedlo povinné prijímanie elektronických faktúr voči štátu. Dobová správa denníka Computerworld z 20. apríla 2006 citovala predstaviteľa remeselníckej komory: nie je žiadna výhoda v tom, že faktúry dostanete elektronicky, vytlačíte si ich a inak robíte, ako ste zvyknutí. Dánsky kontrolný úrad vtedy zistil, že plne digitalizovaný nákupný proces má len jeden z dvanástich preverených štátnych orgánov. Dnes prichádza 99 percent faktúr voči dánskemu verejnému sektoru elektronicky a cez tamojšiu sieť tečie 31 790 328 elektronických dokumentov ročne pri 67 633 registrovaných príjemcoch.

Rozdiel⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​​​‌‌​‌​‌⁠ medzi Dánskom a Slovenskom teda nie je v tom, že by Dánsko rovnaké problémy nemalo. Rozdiel je devätnásť rokov — a to, že Dánsko svoj problém medzitým opravilo. Aj dánske deklarované úspory sú pritom modelové: číslo 800 miliónov korún ročne pochádza z rozpočtovej správy ministerstva financií z roku 2005, teda z projekcie pred zavedením, a týka sa elektronickej fakturácie aj bankového systému spolu. Cena vybudovania ani ročná prevádzka dánskej siete verejne neexistuje a tamojší kontrolný úrad ju nikdy neauditoval.

Čo naozaj funguje

A⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​​​‌‌​‌‌‌⁠ teraz to, bez čoho by bol tento spis nepoctivý: časť systémov funguje, a funguje dobre. eRecept, ktorý bol v roku 2018 podľa NKÚ súčasťou projektu funkčného, ale reálne nepoužiteľného, vydal podľa oficiálneho dashboardu Národného centra zdravotníckych informácií za rok 2025 v lekárňach 72 826 507 receptov a predpísaných ich bolo 66 310 834. V roku 2018 to bolo 59,7 milióna vydaných. Záznamov z vyšetrenia pribudlo za rok 2025 spolu 47 392 394 oproti 12 miliónom v roku 2018.

Pripojenosť⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​​​‌‌‌​​​⁠ je dnes prakticky úplná. K 23. augustu 2026 bolo podľa toho istého dashboardu pripojených 20 672 pracovísk poskytovateľov, 15 356 ambulancií, 130 nemocníc, 2 155 lekární a 25 271 lekárov — pričom v roku 2018 to bolo 15 174 lekárov. Systém, ktorý mal byť hotový v roku 2011 a v roku 2018 bol podľa kontrolórov nepoužiteľný, v roku 2026 funguje. Centrum k tomu zverejňuje aj vlastný ukazovateľ úspor z elektronických receptov, ktorý za roky 2018 až 2026 sčítava na približne 83,7 milióna eur; ide o metriku prevádzkovateľa, ktorú neoveril žiadny kontrolný orgán.

Druhým⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​​​‌‌‌​​‌⁠ prípadom je eKasa. Povinnosť pripojenia platila pre nové prevádzky od 1. apríla 2019 a celoplošne od 1. júla 2019, teda v pôvodne oznámených termínoch. Prevádzkovateľom je finančná správa a systém sa dotýka každého podnikateľa v krajine. Overený dodávateľ infraštruktúry pre certifikáty má v registri zmlúv zmluvu z decembra 2019 na 20 768 400 eur a nadväzujúcu z roku 2025 na 5 002 902 eur; tie však pokrývajú len túto časť. Celkové náklady projektu eKasa sa redakcii zistiť nepodarilo — hlavná dodávka sa v registri zmlúv pod týmto názvom nenachádza.

Čo⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​⁠ eKasa priniesla, sa dá povedať len opatrne. Daňová medzera na dani z pridanej hodnoty klesla podľa nezávislého merania Európskej komisie z 35,1 percenta v roku 2012 na 9,7 percenta v roku 2024 — jeden z najväčších poklesov v Únii a nesporný úspech. Väčšina poklesu však nastala pred eKasou: v rokoch 2012 až 2017 z 35,1 na 17,0 percenta. V roku spustenia sa medzera nepohla vôbec, zostala na 16,5 percenta ako rok predtým, a v absolútnej sume dokonca stúpla z 1 233 na 1 353 miliónov eur. Ďalší prepad prišiel až v roku 2021, dva roky po štarte, v pandemickom roku so silným posunom k bezhotovostným platbám.

Finančná⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​‌⁠ správa sama tvrdí, že desiatkami opatrení od roku 2012 znížila daňovú medzeru zo 41 na 26 percent a priniesla do pokladnice o 3,7 miliardy eur viac — tieto čísla však výslovne nepripisuje eKase, ale súhrnu opatrení, a efekt samotnej eKasy formuluje len ako očakávanie. Žiadna ekonometrická štúdia, ktorá by efekt eKasy izolovala, sa nenašla. Tvrdenie „eKasa znížila daňovú medzeru" sa teda z overiteľných dát nedá ani potvrdiť, ani vyvrátiť. A jedna vec je istá: celoplošný systém dotýkajúci sa každého podnikateľa nebol za štrnásť rokov ani raz predmetom kontroly najvyššieho kontrolného orgánu. V registri 1 431 kontrolných správ od roku 2012 taká akcia nie je.

Tretím⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​⁠ prípadom je pamiatkový informačný systém PAMIS, ktorý NKÚ kontroloval v roku 2024 a ktorý je jediným jednoznačne pozitívnym záverom celej rešerše. Pôvodný rozpočet 12 497 915 eur sa zmluvne znížil na 7 089 573,78 a skutočné čerpanie skončilo na 5 832 616,84 eura, teda na 82,27 percenta zmluvnej ceny. Koncových služieb dodal 23 namiesto plánovaných šestnástich, čo je 144 percent plánu, a procesov 49 namiesto dvadsaťdva, čo je 223 percent. Pod rozpočet a nad plán, čo je v tomto spise raritné spojenie.

Aj⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ nezávislé hodnotenia majú svoju svetlú stranu. Najlepšie pripravené projekty podľa metodiky Red Flags sú register psychológov a psychodiagnostických metód s 86 percentami, dátová platforma o energetickej hospodárnosti budov a systém evidencie výskumných projektov po 83 percentách, dátové centrum pre vedu s 81 a register trestov so 78 percentami. Vzorec sa dá zhrnúť jednou vetou: malé, jasne zadané registre sa darí robiť dobre, veľké infraštruktúrne projekty za desiatky miliónov systematicky nie.

Verejná⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​⁠ kritika navyše preukázateľne mení projekty. Pri projekte rozšírenia služieb elektronického zdravotníctva hodnotitelia napísali, že projekt od svojej prvej verzie prešiel redukciou nákladov, a pri projekte online procesov eZdravia, že po prepracovaní boli náklady optimalizované. Sú to malé vety, ale dokladajú, že spätná väzba funguje aj bez zákonnej právomoci.

A⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​‌⁠ jeden úspech s hviezdičkou: digitalizácia kultúrneho dedičstva. Dvanásť národných projektov za 205 miliónov eur zdigitalizovalo štyri milióny objektov oproti plánovaným 3,8 milióna, teda cieľ prekročilo. Z približne 1,7 milióna zverejnených objektov však bolo v roku 2020 voľne prístupných niečo cez päť percent — zvyšok blokujú autorské práva. Digitalizovať sa podarilo. Sprístupniť nie.

Estónsko míňa dvojnásobok

A⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌⁠ tu sa dostávame k jadru, ktoré rozbíja najrozšírenejší mýtus o celej téme. Podľa auditu estónskeho najvyššieho kontrolného úradu Riigikontroll z 26. septembra 2025 vzrástli tamojšie verejné IT výdavky a investície zo 123 miliónov eur v roku 2019 na 257 miliónov v roku 2024, teda za šesť rokov na dvojnásobok. Počet IT zamestnancov vo verejnej správe stúpol z 1 064 na 1 743 osôb. Estónsky minister hovoril v júli 2026 o zhruba 300 miliónoch eur ročne.

Prepočítané⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​​⁠ na obyvateľa je to 188 až 219 eur ročne. Slovensko má v rozpočte na rok 2026 na IT naplánovaných 584 miliónov eur, čo je pri 5,42 milióna obyvateľov 108 eur na hlavu; pri odhadovanom skutočnom čerpaní okolo 730 miliónov by to bolo 135 eur. Česko míňa približne 25 miliárd korún ročne, čo je 95 eur na obyvateľa. Estónsko teda míňa na obyvateľa takmer dvojnásobok Slovenska. Jeho výhoda nie je lacnejšia digitalizácia — je to drahá digitalizácia, ktorú ľudia používajú.

A⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌⁠ práve v používaní je slovenský problém. Podľa dát Eurostatu použilo v roku 2025 web alebo aplikáciu verejnej správy 88,6 percenta Estóncov, 98 percent Dánov, 76,5 percenta Čechov a 62,9 percenta Slovákov. Priemer Únie bol 71,9 percenta. Kľúčová je však trajektória: Slovensko malo v roku 2022 hodnotu 73,6 percenta, teda nad priemerom Únie, a odvtedy klesalo každý rok — na 71,7, potom 69,9 a napokon 62,9. Priemer Únie za ten istý čas stúpol zo 67,6 na 71,9. Slovensko je jedinou z porovnávaných krajín, kde tento ukazovateľ systematicky klesá, a stalo sa to v rokoch, keď do informatizácie tiekli peniaze z plánu obnovy.

To⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​​​‌‌​​​​⁠ isté potvrdzuje aj rebríček Európskej komisie. V eGovernment Benchmarku zverejnenom 17. júna 2026, ktorý používa novú metodiku s deviatimi životnými situáciami, 96 službami a testovaním v úlohe bežného používateľa, skončilo Slovensko na 26. mieste z 27 so skóre 62,1 bodu pri priemere Únie 76,57. Za ním je už len Rumunsko. Fínsko má 91,0 a Estónsko 90,6. Podstatný je aj medziročný pohyb: Česko sa zlepšilo o 9,8 bodu na 80,1, Poľsko o 4,3 na 78,5, Slovensko o 0,8.

Rebríček⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​​​‌‌​​​‌⁠ zároveň presne ukazuje, kde krajina prepadáva. Online dostupnosť služieb má Slovensko na 93,9 bodu, teda nad priemerom Únie 95,1 nie je, ale je v jeho tesnej blízkosti a nad Českom. Prepadá inde: transparentnosť poskytovania služby 31,0 pri priemere 60,8, transparentnosť nakladania s osobnými údajmi 36,3 pri priemere 76,1, interoperabilita 46,4 pri 69,1 a prístupnosť 27,5 pri 48,7. Služby teda existujú. Nedá sa v nich vyznať. A práve transparentnosť a prístupnosť sú položky, ktoré stoja najmenej peňazí.

Ako⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​⁠ vyzerá opak, ukazuje český Portál občana. Podľa kontroly českého najvyššieho kontrolného úradu stál 86 922 336 korún, teda 3,61 milióna eur, a spolu s národnou identitnou autoritou 246,4 milióna korún čiže 10,2 milióna eur. Ku koncu roka 2019 mal 45 728 registrovaných používateľov, v roku 2021 už 237 443 a ku koncu roka 2025 približne 2,1 milióna. Cena za používateľa tak klesla zo 75,43 eura na 1,72. Presne to Slovensku chýba: cena za používateľa padá, keď systém skutočne naberie používateľov.

Pri⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌‌⁠ porovnávaní jednotkových nákladov naprieč krajinami je však nutná tvrdá výhrada. Estónska prenosová vrstva X-Road, český systém základných registrov a slovenský ústredný portál nie sú tá istá vec: prvá je strojová výmena dát s obrovským objemom a nízkou jednotkovou hodnotou, tretí je portál so schránkami a právne záväzným doručovaním. Rozdiel medzi 4,18 centa za slovenskú transakciu a stotinami centa za estónsky dopyt je ilustráciou rádu, nie verdiktom o efektivite. Poctivé porovnanie by vyžadovalo rovnaký rozsah funkcií a tie dáta neexistujú v žiadnej z porovnávaných krajín.

Estónske⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​⁠ marketingové čísla si navyše zaslúžia rovnaký meter, aký tento spis prikladá slovenským. Slávna úspora dvoch percent hrubého domáceho produktu ročne je podľa vlastného textu estónskej propagačnej stránky očakávanie z roku 2002 pri zavádzaní elektronických podpisov, nie meranie. A ešte slávnejších „tisíc rokov pracovného času ročne" je extrapolácia: oficiálny faktový list uvádza, že tri percentá dopytov iniciuje občan a že za predpokladu úspory pätnástich minút na dopyt sa ušetrí tisíc rokov — pričom pre zvyšné dopyty odhady výslovne neexistujú. Výsledok je navyše delený kalendárnym rokom, hoci sa nazýva pracovnými rokmi. Ani historickú cenu vybudovania X-Road sa nepodarilo zistiť: verejne neexistuje a číslo okolo sto miliónov dolárov, ktoré koluje internetom, nemá dohľadateľný primárny zdroj.

Estónsky⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​‌⁠ kontrolný úrad pritom vo svojom audite konštatuje presne tú istú chorobu, akou trpí slovenský metaIS: príslušné ministerstvo nemá centrálny prehľad o vlastných IT výdavkoch. Rozdiel nie je v tom, že by Estónsko malo dokonalý prehľad. Rozdiel je vo výsledku, ktorý za tie peniaze dostáva.

Čo na to kontrolóri

Kto⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​​​‌‌​‌‌‌⁠ to celé vie najpodrobnejšie, je Najvyšší kontrolný úrad. Jeho verejný register obsahuje 1 431 správ o výsledkoch kontrol od roku 2012 a informatizácia je v ňom prítomná nepretržite, bez ohľadu na to, kto práve vládne. Jednotlivé kontrolné závery sa zverejňujú až od roku 2012, súhrnné výročné správy od roku 2006; za roky 2004 a 2005 neexistuje primárny zdroj a tento spis to priznáva.

Jedno⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​​⁠ zistenie z roku 2017 vysvetľuje mechanizmus lepšie než ktorékoľvek číslo. Úrad, ktorý mal vtedy informatizáciu koordinovať, mal v Monitorovacom výbore operačného programu päť hlasov z 29, v riadiacom výbore prioritnej osi šesť zo šestnástich a v jednej z hodnotiacich komisií jeden hlas z dvanástich — pričom práve tá komisia schválila 43 reformných zámerov za 695,6 milióna eur. Z požadovaných sedemnástich strategických dokumentov bolo vypracovaných štrnásť, všetky s omeškaním, niektoré šesť až desať mesiacov, a všetky koncepcie rozvoja informačných systémov boli vrátené na dopracovanie. Nešlo o nekompetentnosť jednotlivca. Koordinátor nemal nástroje.

Jediný⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌⁠ jednoznačne pozitívny kontrolný záver obsahuje zároveň dve najtvrdšie vety spisu. Pri pamiatkovom systéme kontrolóri v roku 2024 napísali, že na základe ich poznatkov z preverovania iných projektov elektronizácie verejnej správy je takto prínosná realizácia skôr výnimkou, a že úspešne bolo realizovaných iba sedemdesiat percent predložených a schválených projektov v oblasti informatizácie spoločnosti. Sedemdesiat percent úspešnosti pri projektoch, ktoré už prešli schválením, je číslo, ktoré štát o sebe zverejnil sám.

Predseda⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​⁠ úradu Ľubomír Andrassy to v tlačovej správe z 1. decembra 2022 zhrnul tak, že projekt eZdravie zhltol z verejných peňazí cez sto miliónov eur, nie je ani po dvanástich rokoch funkčný a je otázne, či sa v tomto nastavení vôbec dá vylepšiť. O pol roka neskôr, v máji 2023, k tomu pridal diagnózu vendor lock-inu: za verejné a európske zdroje boli vybudované informačné systémy, no vďaka zlým rozhodnutiam sa štát dostal do situácie, že nie je ich vlastníkom.

V⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​‌⁠ tlačovej správe z 1. apríla 2026 nazvanej „Digitálny chaos a kultúra nezodpovednosti prehlbujú úpadok štátu" to úrad zhrnul najostrejšie: „Zo Slovenska sa postupne stáva digitálne smetisko Európy plné nesúrodých a neprepojených dát a databáz." K tomu dodal, že do digitalizácie sa v ostatných rokoch investovalo z európskych i národných zdrojov niekoľko miliárd, no očakávané zlepšenie zatiaľ nepriniesla. V širšom kontexte úrad uvádza, že viac než 25 miliárd eur európskej pomoci, ktoré Slovensko získalo od roku 2004, neprispelo k znižovaniu regionálnych rozdielov.

Pri⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​⁠ siedmich kontrolách úrad odstúpil protokoly generálnej prokuratúre alebo orgánom činným v trestnom konaní: eZdravie v roku 2015, kataster v roku 2019, ISKRA v roku 2020, kybernetická bezpečnosť v roku 2020 vrátane vlastného trestného oznámenia, ústredný portál v roku 2021, elektronické monitorovanie osôb v roku 2022 a digitalizácia stavebného konania v roku 2024. Toto je fakt a patrí do spisu. Nie je to obvinenie. Odstúpenie protokolu je procesný krok kontrolného úradu, nie dôkaz trestnej činnosti, a ako tieto podania dopadli, redakcia nezistila. V tomto spise nie je ani jeden právoplatný odsudzujúci rozsudok a spis žiadnu trestnú činnosť netvrdí.

Najnovší⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌‌⁠ z tých prípadov ukazuje, že vzorec beží ďalej. Pri digitalizácii stavebného konania kontrolóri v roku 2024 zistili, že zmluva z októbra 2022 mala hodnotu vyše 8,5 milióna eur, že objednávateľ výstup dodávateľa odmietol prevziať a že oba subjekty počas kontroly navzájom rozporovali, čo vlastne bolo predmetom plnenia. Úrad žiadal vrátiť 1,19 milióna eur a kontrolóri sa obrátili na orgány činné v trestnom konaní aj na finančnú správu. Výsledok nie je verejne známy.

Vedľa⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌​​⁠ štátneho kontrolóra stojí jediné kontinuálne odborné hodnotenie štátnych IT projektov — a robí ho občianske združenie zadarmo. Metodika Red Flags hodnotí projekt v jednotlivých fázach na stupnici od nuly do štyroch bodov, pričom nula znamená vážny nedostatok a projekt by podľa autorov nemal bez jeho vyriešenia pokračovať. Je dôležité povedať, že nejde o štátny kontrolný orgán, hodnotenie nie je záväzné a metodika sa v čase menila: staršie hodnotenia používajú počet červených vlajok, novšie percentuálne skóre.

Čísla⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌​‌⁠ z tohto hodnotenia sú napriek tomu výrečné. Zo 107 hodnotených projektov dostalo aspoň jednu červenú vlajku v príprave 53 projektov a celkovo ich padlo 123. Priemerné skóre prípravy je 61,9 percenta, medián 58, a skóre osemdesiat percent a viac dosiahli štyri projekty z 53 percentuálne hodnotených. Najhoršie dopadlo spomínané riešenie výrobných liniek dokladov so siedmimi vlajkami, po piatich vlajkách dostali dve fázy projektu využívania údajov ministerstva vnútra a atlas pasívnej infraštruktúry.

Najsilnejšie⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌​⁠ zistenie tejto časti je však iné. Z tých istých 107 projektov má hodnotený aj výsledok — teda fázu produktu, nie prípravy — presne päť. A zo štyroch z nich sú červené vlajky. Systematicky sa teda posudzuje, ako je projekt napísaný, nie čo z neho nakoniec vzniklo. To sedí aj s údajmi zo štátneho registra: z 1 828 projektov je 267 označených ako ukončené, 56 ako zrušené a nasadených, teda reálne v prevádzke, je podľa registra 52.

Najnovší prípad: e-faktúra

Že⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌‌​​​⁠ vzorec neskončil v minulosti, ukazuje najčerstvejší prípad — zaručená elektronická fakturácia. Ministerstvo financií si na informačný systém elektronickej fakturácie schválilo podľa štúdie uskutočniteľnosti z roku 2018 rozpočet 5 038 375 eur s daňou. Systém mal obslúžiť približne 7 900 subjektov verejnej správy a približne 876 000 faktúr ročne a jeho právnym dôvodom bola európska smernica z roku 2014, ktorú Slovensko prebralo zákonom č. 215/2019.

Slovensko.Digital⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌‌​​‌⁠ projekt 27. júna 2024 zhodnotilo s jednou červenou vlajkou a so stanoviskom, že má zásadné nedostatky a odporúčajú ho zastaviť a prepracovať. V hodnotení stojí, že v projekte boli umelo vyradené alternatívy, ktoré by využívali existujúce komponenty, a vytvára sa duplicitný centrálny komponent; že ekonomická analýza má zásadné nedostatky na strane nákladov; že rozpočet človekodní je počítaný expertnými odhadmi bez vysvetlenia, čo hodnotitelia nazvali fatálnym nedostatkom. A že projekt neprináša žiadnu zásadnú reformu procesov, len ich elektronizuje.

Z⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​​​‌‌​​​​⁠ toho hodnotenia pochádza aj konkrétne porovnanie, ktoré rozumie každý: za jeden deň práce testera chcelo ministerstvo zaplatiť 670 eur, pričom v českom štátnom IT je priemerná sadzba okolo 400 eur. Samotní hodnotitelia k tomu pripájajú výhradu, že sadzby pochádzajú len z odhadov firiem na trhu — a ich vlastné hodnotenie stavu toho trhu je názorom občianskeho združenia, nie zistením súdu či Protimonopolného úradu, a tento spis ho ako zistenie nepoužíva. Pre kontext: referenčná sadzba v oficiálnom kalkulátore správcu estónskej X-Road je 440 eur za človekodeň.

Redakcia⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​​​‌‌​​​‌⁠ prešla všetkých 86 záznamov v Centrálnom registri zmlúv pre predmet fakturácie a samostatne všetky zmluvy ministerstva financií. Nenašla ani jednu zmluvu o dielo, implementačnú ani servisnú zmluvu na tento systém. Jediné, čo rezort k nemu v registri má, sú desiatky memoránd o spolupráci s nulovou hodnotou z rokov 2019 a 2020 — so zdravotnou poisťovňou, poštou, železnicami, sociálnou poisťovňou, samosprávnymi krajmi a ďalšími. Nulové čerpanie z toho striktne nevyplýva; peniaze mohli tiecť pod iným názvom. Isté je len to, že v registri zmlúv čerpajúca zmluva nie je.

Ešte⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌​⁠ 25. septembra 2024, šesť rokov po štúdii uskutočniteľnosti, bolo ministerstvo len vo fáze prípravných trhových konzultácií — oznámenie v európskom vestníku má typ predbežného informovania, lehotu do 2. decembra 2024 a neuvádza ani odhadovanú hodnotu. Po tomto prieskume trhu nenasledovalo ani v európskom vestníku, ani vo vestníku verejného obstarávania žiadne oznámenie o vyhlásení súťaže. Agenda krátko nato prešla na finančnú správu a na európsku sieť Peppol.

Systém⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​​​‌‌​​‌‌⁠ dnes fakticky neexistuje. V mape webu ministerstva financií, ktorá má 2 994 adries, nie je ani jedna adresa týkajúca sa elektronickej fakturácie, a osem logických domén, ktoré redakcia 24. augusta 2026 skúsila, sa nerezolvuje. Koľko faktúr systémom prešlo, sa nepodarilo zistiť — neexistuje žiadny verejný údaj ani doklad, že bol produkčne spustený. Bezpečné a zároveň silnejšie tvrdenie preto znie: štát si na systém schválil päť miliónov eur a sedem rokov ho nedokázal obstarať.

Prečo⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​​​‌‌​‌​​⁠ povinnosť nikdy nedopadla na nikoho, je napísané priamo v zákone. Podľa § 8 ods. 2 a 3 zákona č. 215/2019 správca fakturačného systému zverejňuje najmenej tridsať dní vopred dátum, od ktorého bude systém sprístupnený konkrétnej skupine osôb, a povinnosť vzniká odo dňa a v rozsahu určenom v tejto zverejnenej informácii. Povinnosť teda nikdy nenabehla plošne zo zákona — nabiehala len po dávkach, ktoré musí ohlásiť ministerstvo. Redakcia nenašla doklad, že by ministerstvo takúto informáciu niekedy zverejnilo.

A⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​​​‌‌​‌​‌⁠ pointa: platné znenie zákona v Zbierke zákonov je označené ako účinné do 31. decembra 2026. Od 1. januára 2027 sa fakturácia voči štátu preklápa na sieť Peppol podľa novely schválenej 9. decembra 2025. Štátny systém zaručenej elektronickej fakturácie sa teda ruší skôr, než sa preukázateľne rozbehol.

Nástupnícka⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​​​‌‌​‌‌​⁠ architektúra už zmluvy má. Finančné riaditeľstvo podpísalo dve rámcové dohody s tým istým dodávateľom: v apríli 2026 na komponent Service Metadata Provider za 1 773 663,94 eura s daňou a v júni 2026 na systém pre reportovací endpoint za 2 933 796 eur, obe na 48 mesiacov. Spolu 4 707 459,94 eura s daňou, teda približne 957-tisíc eur ročne bez dane. K tomu zmluva s medzinárodným správcom siete Peppol za 75 000 eur z októbra 2025 a servisná zmluva za 41 312,63 eura z augusta 2026.

Z⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​​​‌‌​‌‌‌⁠ európskeho vestníka vyplývajú tri vecné údaje, ktoré patria do spisu. Pri väčšej z dvoch zákaziek bola predpokladaná hodnota 3 546 920 eur bez dane a víťazná ponuka 2 385 200, teda o 33 percent nižšia než odhad — to je v prospech obstarávateľa a spis to má povedať. Do oboch súťaží prišli iba dve ponuky. A podiel subdodávok je 60 a 64 percent; menovaní subdodávatelia sú riadne zverejnení v európskom vestníku. Tieto firmy nie sú z ničoho podozrivé a uvádzame ich len ako fakt o štruktúre zákazky. Prvý pokus o toto obstarávanie bol 28. marca 2025 zrušený a dôvod zrušenia sa redakcii nepodarilo zistiť, pretože prílohy sú prístupné len cez uzavretý systém.

K⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​​​‌‌‌​​​⁠ 24. augustu 2026 pritom neexistuje verejne dohľadateľné obstarávanie ani zmluva na štátny prístupový bod pre organizácie verejnej správy. Redakcia prehľadala vestník verejného obstarávania, európsky vestník vrátane všetkých 70 oznámení finančného riaditeľstva za rok 2026 aj register zmlúv. Jediné zákazky s názvom access point, ktoré sa našli, sú nákupy bezdrôtových prístupových bodov, teda sieťového hardvéru bez súvisu s fakturáciou.

Nad⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​​​‌‌‌​​‌⁠ tým všetkým visí otázka načasovania. Európska smernica z roku 2014 ukladá verejným obstarávateľom prijímať a spracúvať elektronické faktúry, nie podnikateľom ich vystavovať. Európska úprava, ktorá zavádza povinnú elektronickú fakturáciu pri cezhraničných dodaniach, ju datuje na 1. júla 2030 a tuzemské vzťahy iba umožňuje, nevyžaduje. Slovensko si napriek tomu povinnosť uzákonilo od 1. januára 2027 — o tri a pol roka skôr, než ju Únia vyžaduje. A obe kľúčové rámcové dohody štátnej strany boli podpísané deväť a sedem mesiacov pred týmto termínom.

Ako⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​⁠ to môže dopadnúť, ukazuje najbližšia paralela. Poľsko na svoj systém elektronickej fakturácie minulo podľa oficiálnej odpovede tamojšieho ministerstva financií na parlamentnú interpeláciu 260 582 052 zlotých, teda približne 60,5 milióna eur za roky 2020 až 2026. Termín povinnosti odložilo štyrikrát; externý audit v roku 2024 odhalil zle navrhnutú architektúru a niekoľko sto konkrétnych chýb, takže sa systém prestavoval od nuly. Poľský najvyšší kontrolný úrad konštatoval, že minister financií zavádzal systém neúčinne a nedbalo, a vyčíslil nezrealizovaný rozpočtový efekt na 900 miliónov zlotých.

Napriek⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌⁠ tomu ten systém dnes beží. Od 1. februára do 23. marca 2026 cez neho prešlo 78 343 493 faktúr a faktúru vystavilo vyše 345 000 subjektov, hoci povinných z nich bolo len okolo 5 100. Poľské ministerstvo zároveň priznáva, že nevie, aký podiel všetkých faktúr to je, a že spoľahlivejšie dáta budú až v roku 2027. Porovnanie sa ponúka samo: Poľsko minulo desaťkrát viac, zlyhalo nahlas, dostalo za to od vlastného kontrolného úradu jednoznačný verdikt — a opravilo to. Slovensko schválilo päť miliónov, nepodpísalo ani jednu dodávateľskú zmluvu a nikto sa nedozvedel nič. Slovensko zlyhalo ticho.

Čo z toho plynie

Otázka⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌‌⁠ „koľko štát minul na IT" je zle položená. Slovensko nemíňa málo ani výrazne viac než susedia; míňa zhruba toľko ako oni a na obyvateľa viac ako Česko, a Estónsko míňa takmer dvojnásobok. Nemá ani problém s tým, že by nevedelo postaviť softvér — eRecept, eKasa aj pamiatkový systém dokazujú opak a menšie, jasne zadané registre sa darí robiť dobre.

Vzorec⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​‌​​⁠ je iný a drží sa naprieč všetkými vládami od roku 2007: chýbajúca analýza pred investíciou, merateľné ukazovatele, ktoré merajú samy seba, nulové vyhodnotenie po investícii, systémy vo vlastníctve dodávateľov a projekty, ktoré fungujú na papieri a nepoužíva ich nikto. Kontrolóri to pri eZdraví zhrnuli vetou, ktorá je pre celý rámec podstatnejšia než ktorékoľvek trestné oznámenie: všetky zmeny projektu, priebehu implementácie aj miery využitia boli odsúhlasené v riadiacich štruktúrach a schválené zodpovednými orgánmi na úrovni organizácie, rezortu, štátu aj Únie. Nikto nekonal mimo pravidiel. Zlyhali pravidlá.

Slovenské⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​‌​‌⁠ štátne IT preto nie je nutne drahšie na jednotku dodávky. Je drahšie na jednotku úžitku. Päť koma osem milióna schránok pri šesťpercentnej aktivácii, monitorovací systém bežiaci na percente kapacity, kybernetická bezpečnosť s dvomi percentami komponentov v prevádzke, modul za 8,8 milióna eur, ktorý nemá register, aby mohol fungovať. Rovnaká choroba pod rôznymi menami.

A⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​‌​​​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​​​​‌‌‌​​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌‌​‌​​​‌‌‌‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​‌‌​⁠ tak jediná krajina v regióne, kde ľudia štátne služby prestávajú používať, je Slovensko. Po dvadsiatich rokoch a miliardách eur o vlastných systémoch spoľahlivo nevie povedať, čo stáli, kto ich vlastní a či fungujú. Nie je to skryté. Je to verejné — a nepoužiteľné bez ručnej kontroly položku po položke.