Vražda Jána Duckého

Rekonštrukcia

Ján⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​​​⁠ Ducký bol trikrát ministrom, poslancom za HZDS a generálnym riaditeľom Slovenského plynárenského priemyslu — jedného z najcennejších podnikov štátu. Jedenásteho januára 1999 ho vo vchode panelového domu na Bajzovej ulici v bratislavskom Ružinove zasiahli štyri strely z pištole kalibru 7,65 milimetra, tri z nich do hlavy. Zomrel deň po tom, čo ho nový minister hospodárstva verejne kritizoval za zmenku na stovky miliónov, ktorú podpísal v mene SPP. Obvinenie ukrajinského občana Olega T. sa dvakrát zrútilo pre nedostatok dôkazov a spis putoval medzi Bratislavou a Kyjevom, kým sa konanie v máji 2022 nezastavilo na mŕtvom bode. Prvá vražda vysokopostaveného politika v histórii Slovenskej republiky tak zostáva nevyriešená dodnes.

Štyri výstrely na Bajzovej

Pondelok⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​⁠ 11. januára 1999, Bajzová ulica číslo 12 v bratislavskom Ružinove. Vo vchode panelového domu, kde Ján Ducký býval, naňho čakal strelec. Štyri rany z pištole kalibru 7,65 milimetra — tri do hlavy, jedna do ruky — ukončili život 54-ročného muža na mieste. Telo objavili okolo trinástej hodiny. Krátko predtým ho podľa medializovaných informácií domov odprevadil kuriér z Popradu, ktorý mu priniesol dokumenty od firmy Naftoprojekt. Vrah zmizol bez stopy.

Ducký⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ nebol hocijaká obeť. Rodák z Lehoty pod Vtáčnikom (narodený 30. januára 1944) patril k najskúsenejším hospodárskym manažérom ponovembrovej éry: ministrom priemyslu sa stal už v decembri 1989, po vzniku HZDS sa stal poslancom a ministrom hospodárstva bol v druhej Mečiarovej vláde (november 1993 – marec 1994) aj v tretej (december 1994 – august 1996). Z ministerstva prešiel v roku 1996 priamo do kresla generálneho riaditeľa SPP — štátneho monopolu, cez ktorý tiekli miliardy z tranzitu ruského plynu.

Práve⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​⁠ v SPP sa zrodila kauza, ktorá ho prežila o desaťročia: Duckého zmenky. Ako generálny riaditeľ podpisoval v mene podniku zmenky, za ktorými podľa neskorších súdnych sporov nestálo žiadne reálne protiplnenie — základom bola okrem iného fiktívna zmluva s českou spoločnosťou Sezoos Group na technologické zariadenia, na ktorú nadväzovali zmenky za stovky miliónov českých korún. Neskôr sa vynorila dokonca zmenka na miliardu českých korún, ktorej platnosť slovenské súdy riešili ešte roky po jeho smrti; Najvyšší súd ju v roku 2010 vyhlásil za neplatnú.

Podozrivý ušiel na Ukrajinu

Po⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​⁠ voľbách 1998 prišla zmena vlády a s ňou koniec Duckého v SPP — nové vedenie rezortu začalo zmenky verejne otvárať. V nedeľu 10. januára 1999, deň pred vraždou, ho minister hospodárstva Ľudovít Černák verejne kritizoval v súvislosti so zmenkou vo výške približne 400 miliónov. Ducký sa podľa dobového spravodajstva chystal na obvinenia verejne reagovať pred novinármi — odpoveď však už nikdy nezaznela. Brutálna poprava vo vchode vlastného domu niesla rukopis profesionálnej objednávky a okamžite vyvolala otázku, koho výpoveď mŕtveho riaditeľa už nemohla ohroziť.

Vyšetrovanie⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌⁠ pod dohľadom ministra vnútra Ladislava Pittnera prinieslo prvý výsledok v máji 2000: z vraždy bol obvinený ukrajinský občan Oleg T., prezývaný Alex, narodený v roku 1970 v Kyjeve. Dôkazy však boli od začiatku tenké. Už v novembri 2000 ho Krajský súd v Bratislave prepustil z väzby a Oleg T. odišiel na Ukrajinu; neskôr si podľa medializovaných informácií zmenil meno a od slovenského štátu dokonca žiadal odškodnenie za stíhanie. Pre neho platí prezumpcia neviny v plnom rozsahu — z vraždy Jána Duckého nebol nikdy právoplatne odsúdený.

Druhý⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​⁠ pokus prišiel v lete 2007, keď prokuratúra Olega T. obvinila znova. V apríli 2008 sa konalo hlavné pojednávanie bez prítomnosti obvineného, ktorý zostával na Ukrajine a tá vlastných občanov nevydáva. V októbri 2008 súd na návrh prokurátora konanie prerušil s tým, že stíhanie má pokračovať v Ukrajine, a v roku 2010 slovenské orgány spis kyjevskej prokuratúre skutočne odovzdali. Nasledovala vyše dekáda ticha: ukrajinské orgány stíhanie napokon prerušili pre nedostatok dôkazov a začiatkom roka 2022 vrátili spis Slovensku.

Spis, ktorý mlčí 27 rokov

Koncom⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​⁠ mája 2022 slovenská polícia trestné konanie vo veci vraždy prerušila — podľa oficiálneho odôvodnenia neboli zistené skutočnosti, ktoré by oprávňovali viesť stíhanie proti konkrétnej osobe. Do spisu sa tým fakticky zamkol stav, v ktorom po 23 rokoch vyšetrovania neexistoval ani obvinený, nieto odsúdený.

K⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌⁠ samotnému obvineniu Olega T. sa pritom roky hromadili pochybnosti. Bezpečnostný analytik Milan Žitný opakovane upozorňoval, že obvinený mal na čas vraždy alibi: podľa svedkov aj údajov z mobilnej siete mal v ten deň pracovať na montážach v Ivanke pri Dunaji. Žitný poukazoval aj na krivé výpovede svedkov v spise a na to, že vyšetrovanie nikdy dôsledne nepreverilo okolnosti okolo kuriéra, ktorý Duckého v posledných minútach života sprevádzal. Odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská zasa v súvislosti s prípadom hovorila, že nešlo len o vybavovanie účtov v podsvetí — v pozadí videla aj výrazný politický rozmer.

K⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌​‌​​‌‌​​​​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌‌​‌​‌​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌​​​​‌‌​‌‌‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌​⁠ 25. augustu 2026 je konanie o vražde Jána Duckého naďalej prerušené a nikto v ňom nie je obvinený. Motív sa oficiálne nikdy nepotvrdil — či súvisel so zmenkami SPP, s plynárenskými obchodmi, alebo s niečím, o čom spis mlčí, zostáva otvorené. Vražda, ktorá mala umlčať jedného muža, tak už 27 rokov mlčí sama.