Anatómia spisu
- Motív
- Plán
- Skutok
- Dôkazy
- Obvinenie
- Rozsudok
Rekonštrukcia
Róbert Holub patril v polovici deväťdesiatych rokov k najmocnejším mužom východoslovenského podsvetia — a zároveň k podnikateľom, ktorých mená sa objavovali okolo privatizácie aj bezpečnostného biznisu. Na jeseň 1997 sa stal terčom série útokov: prvý prežil vďaka zlyhaniu útočníkovej zbrane, druhý ho ťažko zranil a pripravil o život jeho spoločníka Štefana Fabiána. Tretí útok ho našiel tam, kde sa cítil najbezpečnejšie — na lôžku bratislavskej nemocnice na Kramároch. Objednávku vraždy po rokoch priznal Mikuláš Černák; vražedné komando podľa súdov a výpovedí dodali sýkorovci a strieľal Jozef Roháč. Prvé právoplatné rozsudky padli až v roku 2016, proces so sýkorovcami vyvrcholil o päť rokov neskôr.
Tretí pokus a smrť na Kramároch
Noc zo 4. na 5. októbra 1997, Bratislava, Nemocnica akademika L. Dérera na Kramároch. Na lôžku tam leží muž, ktorý pred desiatimi dňami prežil streľbu v bare bratislavského hotela Danube. Strelec, ktorý ho vtedy nedokázal zabiť, si podľa neskorších súdnych zistení prišiel prácu dokončiť: z výšky susediacej budovy vypálil na nemocničnú izbu podľa dobových zistení dvadsaťštyri rán. Štyri zasiahli Róberta Holuba do hlavy. Dvadsaťosemročný šéf východoslovenského podsvetia bol na mieste mŕtvy.
Holub pochádzal zo Spišského Podhradia a jeho skupina — holubovci — ovládala od začiatku deväťdesiatych rokov podstatnú časť košického podsvetia. Navonok vystupoval ako podnikateľ: vlastnil erotický salón Evelyn, spoluvlastnil súkromnú bezpečnostnú službu Secura a podľa medializovaných informácií siahal aj po prešovskom mäsokombináte. Dobové spravodajstvo mu pripisovalo kontakty na privatizačné kruhy i na ľudí z okolia tajnej služby — v polovici deväťdesiatych rokov skrátka patril k mužom, o ktorých sa na východe hovorilo šeptom.
Vojna s Mikulášom Černákom
Osudným sa mu stal konflikt s Mikulášom Černákom, vtedy najsilnejším mužom banskobystrického podsvetia. Ako jadro sporu sa vo výpovediach a v spravodajstve opisujú podnikateľské podiely a vplyv — podľa medializovaných informácií chcel Černák na čelo holubovcov dosadiť poslušnejšieho Karola Kolárika. V septembri 1997 padlo rozhodnutie, ku ktorému sa Černák o devätnásť rokov neskôr sám priznal: Holub mal zomrieť. Likvidáciu si podľa obžaloby dohodol s šéfom bratislavských sýkorovcov Róbertom Lališom, prezývaným Kýbel, a strelcom sa stal Jozef Roháč. Černák pred súdom vypovedal, že mu za vraždu zaplatil 500-tisíc korún.
Séria útokov sa začala 22. septembra 1997 na čerpacej stanici na košickom sídlisku KVP — Holub prežil, pretože útočníkova zbraň zlyhala. Nasledovala krvavá odveta: holubovci unesli Jána Kromku, ktorého si zamenili s jeho bratom Alojzom, sýkorovcom prezývaným Čistič. Uneseného muža podľa zistení vyšetrovateľov mučili a napokon zastrelili. Druhý útok na Holuba prišiel 24. septembra 1997 v bare Amadeus hotela Danube v Bratislave: maskovaný strelec zabil Holubovho spoločníka a ochrankára Štefana Fabiána a samotného bossa ťažko zranil. Tretí, smrtiaci útok prišiel o jedenásť dní neskôr na Kramároch.
Dohody o vine po rokoch mlčania
Potom sa prípad — ako väčšina mafiánskych popráv deväťdesiatych rokov — na dlhé roky odmlčal. Holubova skupina sa po smrti šéfa rozpadla na frakcie boržovcov a kolárikovcov a Karol Kolárik, ktorému Černák podľa medializovaných informácií pôvodne chystal Holubovo miesto, bol v roku 1999 sám zavraždený. Prelom priniesla až éra, keď doživotne odsúdený Černák začal vypovedať o starých vraždách: v roku 2016 uzavreli Mikuláš Černák a Holubov švagor Alexander Horváth, ktorý podľa súdov vrahom pomáhal, dohody o vine a treste — a z vrážd Róberta Holuba a Štefana Fabiána sú odvtedy odsúdení právoplatne.
Druhé dejstvo sa odohralo pred Špecializovaným trestným súdom v Banskej Bystrici. Od septembra 2019 tam čelilo obžalobe deväť ľudí zo skupiny sýkorovcov — vrátane Lališa, Roháča a Alojza Kromku — za osem starých vrážd a ďalšie skutky vrátane desiatok kilogramov trhaviny. Kľúčovým svedkom bol samotný Černák: 29. januára 2020 takmer celý deň opisoval objednávku, neúspešné pokusy aj odmenu pre Roháča. Svedok Juraj Bilík vypovedal, že kupoval rebrík, po ktorom strelec vyliezol na strechu nemocnice, a bývalý černákovec Miloš Kaštan tvrdil, že mu Roháč o vražde sám rozprával: „Holub to v hoteli prežil, preto ho musel dostreliť v nemocnici."
Rozsudok pre skupinu sýkorovcov
Jozef Roháč, ktorý si odpykáva doživotie a za bombový útok v Budapešti bol odsúdený aj v Maďarsku, sa podľa medializovaných informácií k streľbe priznal a uzavrel dohodu o vine a treste. Rozsudok nad zvyškom obžalovaných padol 16. júna 2021: súd uznal Róberta Lališa vinným aj z vraždy Róberta Holuba, trest mu však popri už právoplatnom doživotí neuložil. Dvoch obžalovaných — Martina Biháriho a Ladislava B. — spod obžaloby oslobodil, pretože ich vinu sa nepodarilo preukázať bez pochybností; pre oboch platí prezumpcia neviny v plnom rozsahu. Obhajoba podala odvolanie priamo v súdnej sieni.
K 25. augustu 2026 je jadro kauzy právoplatne uzavreté: objednávateľ Mikuláš Černák a Alexander Horváth sú z vrážd Holuba a Fabiána odsúdení právoplatne na základe dohôd z roku 2016 a Lališovo doživotie z inej kauzy starých vrážd potvrdil Najvyšší súd s konečnou platnosťou 27. januára 2026. Ako o odvolaní proti rozsudku zo 16. júna 2021 v sýkorovskej vetve rozhodol odvolací súd, verejne dostupné spravodajstvo k tomuto dátumu neuvádza — spis preto v tejto jedinej vetve ponecháva otáznik. Na výsledku pre obeť to už nič nemení: príbeh muža, ktorý prežil dva atentáty za štrnásť dní, sa skončil na nemocničnom lôžku.
Pavučina vzťahov
Otvorené otázky
- 01Ako sa skončilo odvolacie konanie po rozsudku zo 16. 6. 2021 — verejné zdroje k 25. 8. 2026 právoplatný výsledok sýkorovskej vetvy neuvádzajú.
- 02Ako mohol strelec v noci nerušene obsadiť strechu susediacu s nemocnicou a prečo ťažko ranený boss nemal na Kramároch účinnejšiu ochranu.
- 03Kto všetko o objednávke vedel vo vnútri holubovcov — úloha Karola Kolárika sa pre jeho vraždu v roku 1999 už nikdy nedokazovala.
- 04Kam až siahali medializované väzby Holubovho biznisu na privatizáciu a bezpečnostné štruktúry deväťdesiatych rokov.